Ako a prečo pestovať zelené hnojivo (oziminy) v záhrade

Jakub Durdík

Autor
Jakub Durdík

29.09.2017

Vďaka pôdopokryvným oziminám si pôda vo vašej záhrade odpočinie bez toho, aby podliehala erózii a obohatí sa o potrebné živiny:

S každou ďalšou úrodou vo vašej záhrade sa z pôdy vytrácajú živiny. Tie sa stávajú súčasťou zeleniny a ovocia a aj vďaka nim sú chutné a výživné pre vás. Ak chcete v záhrade pestovať aj budúcu sezónu, musíte pôdu opäť obohatiť o potrebné živiny. Jednou alternatívou je pridávanie kompostu alebo hnojiva, no živiny môžeme do pôdy doplniť aj prostredníctvom ozimín (pôdopokryvných rastlín).

Oziminy sa väčšinou vysievajú priamo do pôdy na konci sezóny, po zbere poslednej úrody a pred príchodom mrazov. Mnohé z pôdopokryvných rastlín pochádzajú z čeľade bôbovité(strukoviny). Táto skupina rastlín je známa schopnosťou viazania atmosférického dusíka do pôdy, čím ju obohacujú o najdôležitejšiu zložku pre rastliny. Niektoré rastliny zasa akumulujú iné esenciálne prvky ako napríklad fosfor. Všetky pôdopokryvné rastliny však do pôdy pridávajú tak potrebnú organickú zložku a to tým že sa po vyrastení zapracujú do pôdy, kde sa postupne rozkladajú. Preto sa občas nazývajú aj ako zelené hnojivo.

Zelené hnojenie nie je však najdôležitejšou funkciou pôdopokryvných rastlín. Dažde počas jesene, zimy a skorej jari zapríčiňujú eróziu pôdy, dôsledkom čoho sa stáva menej výživnou pre rastliny. Preto je dôležité, aby počas oddychu nebola pôda odhalená. Husté siatie pôdopokryvných rastlín zabraňuje erózii a navyše zabraňuje semenám burín ujať sa. Oziminy sú z tohto dôvodu neoddeliteľnou súčasťou dlhodobej starostlivosti o pôdu.

Aké pôdopokryvné oziminy si vybrať?

Existujú tri hlavné kategórie pôdopokryvných ozimín a to bez ohľadu na to či ste hobby záhradkár alebo poľnohospodár:

Strukoviny: ďatelina (lúčna, purpurová, plazivá, atď.), vika siata, vika huňatá, bôb záhradný, hrach poľný

Tieto druhy dokážu vyprodukovať v pôde až 55 kg dusíka na hektár. Pre najlepšie výsledky by malo byť osivo zaočkované baktériami z rodu Rhizobium, ktoré žijú na koreňoch strukovín a sú zodpovedné za viazanie vzdušného dusíka v pôde. Väčšina dodávateľov osiva ponúka už takéto inokulované osivo.

Trávy: Jačmeň, ovos, zimné a viacročné žito

Trávy obohacujú pôdu o organickú zložku a ich korene prevzdušňujú utlačenú pôdu. Tieto pôdopokryvné rasltiny sú odolné voči nízkym teplotám, takže sa dajú pestovať aj najchladnejších oblastiach.

Iné oziminy: kapustovité (reďkev siata, horčica, atď.), pohánka, facélia vratičolistá

Pohánka akumuluje fosfor, zatiaľ čo rastliny z čeľade kapustovité sú známe dlhými koreňmi ktoré prenikajú až do spodných úrovní pôdy a tak zabezpečujú výborné prevzdušnenie pôdy.

Na maximálne využitie vlastností všetkých ozimín je najvýhodnejšie používať zmesi ozimín , ktoré sú bežne dostupné u predajcov osív.

Kedy siať oziminy

Oziminy by sa mali sadiť mesiac pred prvým mrazom, no závisí to aj od druhu jednotlivých rastlín. Niektoré odolné oziminy(raž, ďatelina plazivá) je možné sadiť až po príchod prvých mrazov.

Ako siať oziminy

Pôdopokryvné oziminy sa vždy vysievajú priamo do pôdy:

1. Odstráňte prípadnú vegetáciu a prekyprite pôdu do hĺbky 6 až 10 cm. Pre úrodnosť pôdy je najvýhodnejšie ak sa nepremiešavajú spodné vrstvy s tými vrchnými, takže stačí jemne prekypriť pôdu vidlami (bez prevracania).

2. Zarovnajte pôdu hrabľami

3. Rovnomerne vysejte osivo rukou alebo rozmetačom osiva v množstve uvedenom obale osiva.

4. Osivo jemne prekryte pôdou hrabľami. Menšie semená (napr. raž) by mali zostať blízko povrchu, zatiaľ čo väčšie semená (ako bôb) by mali byť o niečo hlbšie.

5. Záhon by mal zostať vlhký pokiaľ nezačne ozimina klíčiť. O vlahu sa však často postará aj jesenné počasie.

Pôdopokryvné oziminy budú rásť pokiaľ sa bude teplota hýbať nad nulou a po príchode mrazov zostanú v dormancii. Na jar sa rast znovu obnoví a to niekoľko týždňov pred tým ako budete môcť sadiť zeleninu. Pri príprave pôdy na jarnú výsadbu zeleniny oziminy pokoste mulčovačom a následne zapracujte do pôdy aby boli živiny pripravené pre prvé jarné plodiny.

 

Jakub Durdík
Autor:
Jakub Durdík

Viac článkov od Jakub Durdík