Doberman, športovec telom i dušou

Autor
MUDr. Martina Erghová

04.07.2017

Chov, história a starostlivosť o plemeno doberman

Doberman je psie plemeno, uznané FCI a klasifikované v skupine II (pinče, bradáče, molosoidné plemená a švajčiarske salašnícke psy), v sekcii 1 pod číslom 143. Ide o najväčší druh pinča.

Vzhľad dobermana

Doberman je krátkosrsté stredne veľké plemeno, vyznačujúce sa veľkou dynamikou a energiou. Vyskytuje sa v štyroch farebných variantoch - čierna s pálením, hnedá s pálením, modrá a isabela (krémová). V štandadoch FCI sú uznané iba varianty čierna a hnedá – modré a isabela jedince sú označené ako neštandardné -  nie sú pripustené do chovu, v európskom chove sú nežiadúce.

Povaha dobermana

Thelma Tea Morgantina doberman
Thelma Tea Morgantina doberman

Doberman je výborný spoločník a obetavý ochranca rodiny. Je vhodný aj do rodiny s deťmi. Je učenlivý a inteligentný. V rebríčku psej inteligencie psychológa a kynológa Stanleyho Corena obsadil piate miesto. Doberman je krásne a ušľachtilé plemeno s aristokratickým zjavom. Medzi inými služobnými a strážnymi plemenami sa vyníma štíhlou a svalnatou postavou psieho atléta.

Je to štandardné služobné plemeno. Vyznačuje sa asi podobnou ostrosťou ako nemecký ovčiak, belgický ovčiak, rotvajler, ale aj airdale teriér alebo veľký bradáč. Pri správnej výchove a socializácii (napr. v rodine) je to fantastický spoločník, ktorý má rád deti a bezdôvodne nikomu neublíži. Doberman má povesť nadmerne agresívneho psa, doslova nebezpečného ľuďom. Negatívny imidž dobermana vytvorili filmy, v ktorých sa tento pes často používa ako príklad zúrivého strážneho psa. Je to hlavne pre jeho lákavý exteriér a výbornú cvičiteľnosť (a teda upotrebiteľnosť vo filmovom priemysle). Pravda je však taká, že doberman nie je žiaden agresor, ale disciplinovaný a poslušný pes.

História plemena doberman

Nepopierateľný zakladateľ šľachtenia plemena je Karl Friedrich Louis Dobermann (2.1.1834 - 9.6.1894), po ktorom bolo toto plemeno aj pomenované. Tento muž žil v Nemecku a živil sa postupne ako šarha, strážnik či vyberač daní. V jeho povolaní sa mu veľmi zišiel kvalitný pes obranár a keďže mal ako šarha prístup k rôznym psom, rozhodol sa vyšľachtiť si vlastné plemeno. Z dostupného portfólia vyberal tie najenergickejšie a žiaľ aj najagresívnejšie psy, ktoré používal v ďalšom chove. O počiatkoch chovu nie sú takmer žiadne písomné záznamy, takže vychádzame len zo spomienok pána Dobermanna a zo zápisov jeho nasledovníkov (známi sú pes Schnupp a fenka Bisard, ktorých K.F.L.Dobermann využil v chove a títo už niesli znaky plemena).

Alarich v. Thüringen Jeden z prvých dobermanov
Jeden z prvých dobermanov,
Alarich v. Thüringen, 1897

Prvoradým úmyslom bolo vyšľachtiť služobného psa, preto sa Dobermann zameral hlavne na pracovnú upotrebiteľnosť a nie na exteriér. Prvé dobermany boli v dnešnom ponímaní škaredé (napr. mali klabonos).

Pri šľachtení bol použitý napr. nemecký dobytkársky pes (predchodca dnešného rotvajlera), nemecký pinč, greyhound a možno i beauceron. Hovorí sa aj o prítomnosti nemeckej dogy, weimarského stavača a iných plemien v chove.

Prvý pes bol pod plemenom „dobermann pinscher“ zapísaný v plemennej knihe v roku 1893. Po smrti Dobermanna pokračovali v jeho práci napr. Otto Gőller z Apoldy alebo Goswin Tischler. Prvým významným odchovom pána Göllera bol silný a výborne ovládateľný plemenník Alarich von Thüringen.

 

Graf Belling v. Thuringen
Graf Belling v. Thuringen, 1898

Prvý klub chovateľov dobermanov bol založený v Nemecku v r. 1899 a v tomto roku zorganizoval aj vôbec prvú výstavu „Národného klubu dobermanských pinčov“. O rok neskôr bol schválený aj prvý plemenný štandard dobermana. Významnými plemenníkmi vtedajšej doby boli psi Junker Slenz von Thuringen alebo Graf Belling. Títo psi dokázali predávať potomstvu konštantný telesný rámec.

Dobermany sa pre ich výborné vlastnosti rýchlo rozšírili za hranice Nemecka, v polovici 20.storočia sa vyskytovali prakticky po celom svete. Ostrá povaha prvých dobermanov bola neskôr korigovaná ďalšími chovateľmi s dôrazom na spoločenskú uplatniteľnosť plemena. Dnes je doberman chovaný ako služobný pes, ale aj ako rodinný pes a spoločník v športe a najrôznejších aktivitách.

Kupírovanie dobermana

Pôvodne sa dobermanom kupírovali uši a chvost. Postupne, so zákazom kupirácie psov v jednotlivých európskych krajinách, narastal aj počet krajín, v ktorých nebolo možné kupírovaného dobermana vystavovať ani ho prezentovať na verejnosti. Nakoniec bola kupirácia vylúčená aj samotným štandardom: od 1.8.2016 je u dobermana predpísaný dlhý chvost a prirodzene dlhé uši. Všetky šteňatá narodené po tomto dátume by v prípade kupirácie boli označené ako neštandardné, tým pádom vylúčené z výstav a chovu.

Doberman štenatá

Bežiace šteňatá Chrismo a Cherry Veľký Jarok, podľa nového štandardu nie sú kupírované
 

Pracovné upotrebenie

Doberman je veľmi inteligentné a učenlivé plemeno s vynikajúcou disciplínou (v rukách skúseného kynológa). Je preto použiteľný takmer na všetky psie povolania. Ako služobné plemeno je však samozrejme ideálny predovšetkým na obranárske, strážne a pachové práce. Používa sa však aj ako záchranár. Zriedkavo vidieť dobermana i pri práci vodiaceho psa, canisterapeuta alebo poľovného psa.

Dnes si doberman nachádza predovšetkým miesto domáceho spoločníka a ochrancu rodiny. Je priateľský k ľuďom, je to spoľahlivý rodinný pes vhodný i pre rodiny s deťmi, avšak stále si zachováva povahové kvality služobného psa. Chovatelia sa v posledných desaťročiach snažia viesť chov predovšetkým k dosiahnutiu vyrovnanej povahy. Vyrovnaný pes je sebavedomý a rozvážny. Neprejavuje agresivitu zo strachu, nie je plachý, neútočí bez príčiny, je dobre ovládateľný a cvičiteľný.

Doberman potrebuje prácu a aktivitu. Rovnako tak potrebuje spoločnosť, je oddaný po celý život svojmu pánovi/psovodovi, svojej rodine, chce byť pri nich čo najviac. Na stráženie osamelých objektov je úplne nevhodný.

Starostlivosť, zdravie a povaha dobermana

Doberman je krátkosrsté plemeno, pomerne citlivé na chlad. Preto odporúčame chovať ho hlavne v zime v interiéri.  Dobermanovi neprekáža ani celororočný pobyt v koterci, avšak s možnosťou schovať sa do poriadne zateplenej, ideálne aj vykurovanej miestnosti alebo búdy. Taktiež existuje množstvo šťastných dobermanov chovaných v byte – počas neprítomnosti majiteľa však odporúčame odloženie dobermana v bezpečnej klietke, na ktorú si pes bez problémov zvykne od útleho veku.

Zdravotný stav dobermanov je v poslednej dobe často skloňovanou témou – geneticky podmienené ochorenia popisované u plemena sú predovšetkým: dysplázia bedrového a lakťového kĺbu (HD,ED), torzia žalúdka, kardiomyopatia (DCM), choroby očí (PRA, PHPLV), hyperthyreoidizmus, von Wilebrandtova choroba (vWD), Wobbler syndróm, alopécia. Chovné jedince, predovšetkým plemenníci, prechádzajú dnes už povinne niektorými dostupnými zdravotnými testami. Niektoré z týchto testov vedia odhaliť genetickú predispozíciu na danú chorobu.

Ulix Ultimus Morgantina doberman
Ulix Ultimus Morgantina vo veku 6 týždňov
(Summer Sunny Morgantina x
Kairos de Grande Vinko)

Doberman potrebuje každodennú dávku pohybu, je veľmi aktívny a temperamentný. Všeobecne sa neodporúča pre ľudí s negatívnym vzťahom k pohybu a športu, starým a telesne postihnutým ľuďom. Šteňa dobermana treba do jedného roka ušetriť nadmernej kĺbovej záťaži, napr. behu popri bicykli a pod.

Povahe dobermana sa treba dôsledne venovať, nezaškodí mať pri jeho výchove už skúsenosti s inými psami. K výchove dobermana sa treba postaviť veľmi zodpovedne už od šteňacieho veku – 7-8 týždňov. Doberman je veľmi inteligentný pes s vlastnou hlavou, ktorý pri zanedbanom výcviku a výchove dokáže narobiť nemálo starostí. Vo veku 7-8 mesiacov dosiahne takmer úplnú výšku dospelého psa a veľkú fyzickú silu. Pokiaľ sa jeho sila, temperament a jeho rozum spoja dohromady proti nezodpovednému majiteľovi, môžu mu priniesť veľa stresu. Doberman doslova dokáže svojmu majiteľovi  „prerásť cez hlavu“, pokiaľ je mu dovolené.  Doberman si je vždy veľmi dobre vedomý svojho postavenia v rodine. Aké hranice mu majiteľ postaví, také hranice bude bez výhrady rešpektovať. Dôležité je tieto hranice postaviť čo najskôr. Je potrebné si uvedomiť, že 9 mesačného dobermana, ktorý nemá zvládnuté privolanie, sa nedá dobehnúť ani chytiť, keď to on sám nechce. Pokiaľ nemá zvládnutú chôdzu pri nohe, je fyzicky veľmi náročné držať ho na vodítku pri nohe nasilu. Doberman, keď si uvedomí svoju kondíciu, je schopný preskočiť vyššiu zábranu, než by sa nám chcelo uveriť. Je to múdry, životaschopný pes, ktorý vždy vie, kde máme jedlo a ako sa k nemu dostať, naučí sa hravo otvárať dvere (možno aj okno). Doberman je schopný z rôznych pohnútok skočiť z 1. poschodia, otvoriť si klietku, ujsť z auta, narobiť rôzne škody v byte a zabezpečiť majiteľom veľa vtipných príhod. Je to pes, ktorý myslí – je dobré jeho inteligenciu otočiť v náš prospech a pre vzájomnú radosť. Potrebuje našu prítomnosť, naše vedenie, zamestnanie pre svoju hlavu i svaly.

Kúpa dobermana

Pri výbere šteňaťa dobermana je potrebné zamerať sa na vyrovnanú povahu (šteňa ani matka nie sú nervózne, agresívne ani plaché), dobrý zdravotný stav a exteriér bez vylučujúcich vád – spĺňajúci plemenný štandard.

Mnohé nám napovie rodokmeň šteňaťa a zodpovedný chovateľ. Tento krytie dopredu plánuje, starostlivo vyberá fenku a krycieho psa, za krycím psom je ochotný cestovať aj do väčších vzdialeností, o šteňatá a sučku sa príkladne stará, šteňatá nenechá vyrásť v izolácii s nedostatkom pohybu a sociálneho kontaktu a poskytuje naďalej po predaji šteniat chovateľský servis. Je nevyhnutné stretnúť sa s chovateľom osobne minimálne raz pred odberom šteňaťa, vidieť charakter  a exteriér sučky, vidieť podmienky, v akých sú zvieratá chované a ako k nim chovateľ pristupuje. Pokiaľ sa nový majiteľ plánuje venovať vystavovaniu, výcviku a ďalšiemu chovu, mal by si overiť, koľko chovateľ produkuje šteniat, koľko ročne odchová vrhov, aké úspechy jeho zvieratá dosahujú, ako sa správajú vo výcviku, či majú zdravotné testy, akého veku sa dožili predkovia. Zodpovedný chovateľ rád poskytne o svojom chove čo najviac informácií.

štenatá dobermana

Šteňa dobermana môže ísť k novému majiteľovi najskôr vo veku 49 dní. Musí byť skontrolované poradcom chovu a riadne zapísané v plemennej knihe. Nesmie mať kupírovaný chvost. Musí byť zaočkované, čipované, 3x odčervené a zdravé. Jeho minimálna hmotnosť daná chovateľským poriadkom je 5kg. Býva však pravidlom, že správne živené, zdravé a kvalitné šteňatá mávajú pri odbere hmotnosť 7-9 kg. Dobrým zvykom býva poskytnúť šteňaťu do nového domova primerané množstvo krmiva, na ktoré je zvyknuté, novému majiteľovi kúpnopredajnú zmluvu, kontaktné číslo na chovateľa a Dobermann klub Slovenskej republiky, krátku písomnú inštruktáž o starostlivosti a výcviku, veterinárny preukaz alebo pas s menom a číslom čipu. Rodokmeň šteniat dostávajú noví majitelia obyčajne poštou do 12.týždňa veku šteňaťa, pokiaľ ide o predaj v rámci Slovenska.

Na Slovensku je registrovaných 17 chovateľských staníc, avšak iba 8 je aktívnych.

Informácie o plemene a chove slovenských dobermanov, výstavách a akciách je možné získať na www.dobermann.sk, prípadne na FB Skupine Doberman na Slovensku.

 

Autor:
MUDr. Martina Erghová

Morgantina (www.morgantina.sk)


Viac článkov od MUDr. Martina Erghová