Maransky: sliepky, ktoré znášajú čokoládové vajíčka

Sliepky Marans sú známe najmä vďaka veľkým tmavým hnedo-červeným vajíčkam. K ich popularite prispel aj James Bond, agent 007. Ten si v knižnej predlohe vajíčka maransiek dáva pravidelne na raňajky, pripravené na všetky možné spôsoby.

Plemeno sliepok Marans

Maransky pochádzajú z juhozápadného Francúzska z okolia mesta Marans, kde boli vyšľachtené na prelome 19. a 20. storočia. Patria medzi stredne ťažké plemená s mohutnejším, plným trupom. Napriek tomu sú to pohyblivé sliepky. Majú mierne operené beháky. Kohút váži 3,5 až 4 kilá. Sliepka 2,5 až 3 kilá. Ročne znášajú 160 až 180 vajec s hmotnosťou minimálne 65 gramov. Najčastejšie sa vyskytujú v týchto farebných rázoch, ako čierno-medená, modro-medená, čierno-strieborná, čierna- krahulcovitá, biela – kolumbia a zlato-pšeničná.

Čokoládové vajcia

Škrupina vajec je tmavo červená, hnedo-červená až s fialovým nádychom. Pri najkvalitnejších vajciach s výrazným leskom. Môžu byť sfarbené jednoliatym zafarbením celej škrupiny, pigmentované (bodkované) alebo s nerovnomernými fľakmi tmavšej farby. Fľaky a bodky by mali byť vždy tmavšej farby ako je podklad. Na určovanie farby škrupiny sa používa oficiálna farebná škála (http://marans.sk/…ti-vajec.pdf), ktorú vydal francúzsky klub chovateľov maransiek. Stanovuje deväť stupňov zafarbenia. Podľa nej sa za maransku považuje iba sliepka znášajúca vajcia so zafarbením štyri a vyššie. Samotná škrupina je v podstate bielej farby. Vo vajcovode sa však na ňu nanáša pigmentové farbivo.

Toto farbivo čiastočne zanáša póry v škrupine. Vďaka tomu sú vajcia maransiek zaujímavejšie než bežné vajcia. Póry sú totiž menšie a teda ťažšie prepúšťajú prípadné škodlivé látky. Štúdia z Francúzska (Institut des Sciences et de la Vie Terre (ISVT) Puy en Velay) uvádza, že cez škrupinu sa nedostane napríklad salmonela. A navyše, z takéhoto vajíčka sa odparuje menej vody, preto vydrží dlhšie čerstvé. Tieto vlastnosti však na druhej strane spôsobujú problémy pri liahnutí. Okrem toho, čím je tmavšia škrupina, tým nižšia je znáška. Treba tiež spomenúť, že tie najkrajšie a najtypickejšie vajíčka väčšinou neznášajú typovo ideálne sliepky. Je teda na chovateľovi, či bude uprednostňovať čo najtmavšie vajcia na úkor zovňajšku, ktorý sa časom môže vzdialiť od plemenného štandardu. Zosúladenie týchto dvoch kritérií je najnáročnejšia chovateľská práca, na desiatky rokov. Vajíčka sú vďaka svojej farebnej škrupine obľúbené aj výrobcami kraslíc. Tí majú o prácu menej, keďže ich nemusia pred zdobením farbiť.

Moje skúsenosti s chovom maransiek

Maransky chovám od roku 2013. Mal som už veľa rôznych plemien sliepok. Zatiaľ ma najviac oslovili práve maransky, pretože ponúkajú veľkú variabilitu v chovateľskej práci a taktiež svojou pokojnou povahou sú vynikajúcim objektom pozorovania. Momentálne mám tri kmene čierno-strieborného farebného rázu. Podmienky pre chov tohto plemena nie sú odlišné od podmienok ostatných plemien. Upozornil by som len na výber kvalitného krmiva. I keď maranska je aktívna sliepka v zháňaní potravy, je dobré im prilepšiť. A to hlavne zmesou zrnín a prístupom k zelenému kmivu. Najmä vzhľadom k tomu, že ich vajíčka sú potiahnuté farebnou vrstvou. Nedostatočne kvalitná potrava može negatívne ovplyvniť ich farbu.

Chovatelia maransiek na Slovensku

Na Slovensku sa chovatelia tohto zaujímavého plemena a jeho priaznivci združujú v Marans-Club Slovensko, ktorý patrí pod Slovenský zväz chovateľov. Klub vznikol na začiatku roku 2016. Spolupracuje s francúzskymi chovateľmi maransiek, i nemeckými, ktorí boli nápomocní pri jeho zakladaní. Nedávno nadviazal spoluprácu s českým klubom chovateľov maransiek. Na webovej stránke klubu www.marans.sk môžu nájsť záujemcovia o chov napríklad kontakty na všetkých našich členov. Úlohou klubu je zabezpečovať cieľavedomú riadenú plemenitbu zvierat, zvyšovať úroveň plemena, zlepšovať exteriér a úžitkové vlastnosti chovaných zvierat. Evidovať zvieratá zaradené do plemenitby a ich počty. Zriaďovať a usmerňovať registrované kontrolné chovy, zakladať a viesť plemenné a registračné knihy, záznamy a preukazy o pôvode hydiny. Vykonávať kontrolu a testovanie úžitkových vlastností. Starať sa o ochranu genofondu zvierat. V neposlednom rade je jeho náplňou aj propagovanie chovateľskej činnosti na verejnosti, usporiadanie výstav, súťaží a uverejňovanie odborných článkov v časopisoch.

Autor: Ing. František Staňo, Čierne pri Čadci

Sledujte nás