Rodézsky ridgeback, africký leví pes

Profil, pôvod, povaha a starostlivosť o plemeno rodézsky ridgeback

Odkiaľ pochádza leví pes?

Koncom 15. storočia bola zaznamenaná prvá správa o psoch, ktoré boli veľmi škaredé, ale vďaka svojim mimoriadnym vlastnostiam aj veľmi obľúbení spoločníci a užitoční pomocníci. Na chrbte mali pás opačne rastúcej srsti a povahu vernú a nebojácnu. Vlastnili ich členovia kmeňa Hotentotov už dávno predtým, ako sa Európania vylodili na africkom pobreží. V africkej divočine nemali dovezené európske psy šancu na prežitie. Bieli osadníci ich teda začali krížiť s domorodými psami Hotentotov. Takto sa počas 16. a 17. storočia formoval v Afrike „leví pes“, dnešný rodézsky ridgeback. Spoľahlivo slúžili pri ochrane fariem, pri love divej zveri a boli zároveň príjemnými spoločníkmi.

Africký leví pes bol chovaný a šľachtený hlavne pre svoju povahu, jeho exteriér sa dotváral až v 20. storočí. Táto jeho vzácna povaha je dodnes neoddeliteľnou súčasťou štandardu RR. Dôstojný, inteligentný, rozvážny, akoby stále o niečom premýšľajúci pes. K cudzím odmeraný, ale nie agresívny alebo plachý. Zároveň prítulný a vyžadujúci pozornosť a lásku. Pri práci odvážny, avšak opatrný a dôsledný. Takto bol rokmi vyšľachtený. Rodézsky ridgeback ostal ako jedno z mála plemien psom veľmi prírodným. V každom ridgebackovi je dodnes kúsok divej neskrotnej Afriky.

Charakteristika plemena

Podľa štandardu FCI č. 146 je rodézsky ridgeback zaradený do VI. skupiny poľovných plemien ako durič a farbiar. V štandarde rovnako ako vo všetkých odborných hodnoteniach plemena je rodézsky ridgeback charakterizovaný ako pes inteligentný, voči cudzím ľuďom odmeraný, bez znakov útočnosti či plachosti. Rodézsky ridgeback sa využíva v mnohých častiach sveta ako poľovný pes, ale predovšetkým je dnes psom rodinným. Toto plemeno je vyhľadávané práve pre jeho spoločenské vlastnosti, chovajú ho v rodinách s deťmi. Na Slovensku sa využíva v športových súťažiach, v canisterapii a v záchranárskej práci.

Testy uskutočnené v krajinách Európskej únie preukázateľne dokázali, že ide o plemeno, ktoré sa vyhýba útokom na akéhokoľvek človeka (vrátane figuranta) a svojou prirodzenou autoritou sa dokonca snaží zabrániť násiliu medzi psami.

Ridge – plemenný znak

Zvláštnosťou plemena je ridge na chrbte, ktorý sa vyformoval z chlpov rastúcich v protismere k ostatnej srsti. Ridge sa považuje za významný plemenný znak. Ridge musí byť zreteľne ohraničený, symetrický a zužujúci sa smerom k bedrám. Začína hneď za plecami a pokračuje k bedrovým kostiam.

Správny ridge má obsahovať len dva víry identické a navzájom oproti stojace. Spodné okraje vírov nesmú presahovať nižšie než do jednej tretiny dĺžky ridge. Dobrá priemerná šírka ridge je 5 cm. Treba si uvedomiť, že nie každý pes s ridge na chrbte je čistokrvný rodézsky ridgeback a tiež nie všetky čistokrvné ridgebacky majú tento plemenný znak. Preto pozor na chovateľov bez PP!

Ridge, plemenný znak rodézskeho ridgebacka

Genetika umiestnenia a tvaru boxu (korunky a dvoch vírov), utvárania a symetrie ridge je omnoho zložitejšia a menej vystopovateľná. Komplexný genetický vzorec nie je ešte stále známy. Je nanajvýš pravdepodobné, že pôvodný ridge ani neobsahoval žiaden box, ani korunky. Dnešný ridge, ako ho požaduje štandard, je výsledkom systematického chovu, čiže novo získaným znakom rodézskeho ridgebacka

Niekoľko mýtov o ridge

Keď sa okolo ridgebackov nejakú tu dobu pohybujete, vypočujete si množstvo príbehov o ridge. Niektoré tu spomenuté mýty sú už na večnosť pochované.
Mýtus: Pretože niektoré levy majú ridge, ridgebacky a levy sú geneticky príbuzné.
Skutočnosť: Takáto genetická spojitosť je nemožná. Časť srsti rastúci inak ako ostatná srsť sa môže vyskytnúť na akomkoľvek zvierati a často sa aj vyskytuje na iných psích plemenách. Ridgeback môže mať leviu odvahu, ale určite nemá levie gény....
Mýtus: Srsť na ridge by mala odstávať.
Skutočnosť: Nie. Srsť na ridge je dokonale uhladená, ale rastie dopredu, nie dozadu ako zvyšok srsti. Na veľmi úzkom ridgi môžu byť (najmä smerom k bedrám) tieto kraje tak blízko seba, že srsť je vytlačená hore, čo je ale výnimočné. Môže sa stať, že srsť dlhosrstého alebo hrubosrstého psa na ridgi odstáva, ale srsť ridgebacka je krátka! Aj keď sa psovi naježí srsť, srsť na ridge má tendenciu ostávať uhladenejšia ako na šiji alebo na zadku.
Mýtus: Čím širší ridge, tým lepší.
Skutočnosť: Normálna šírka ridge je 4 až 5 cm. Širšie ridge sú iba abnormálne, ale nie lepšie.
Mýtus: Korunka, ktorá nie je na ridge, by mala byť považovaná za chybu.
Skutočnosť: Nič nenasvedčuje tomu, že “korunka“ alebo časť srsti rastúci inak ako ostatná srsť nachádzajúca sa napríklad na hlave, ramene, nohách alebo krku je geneticky spojená s ridgom. Štandard vyžaduje dve korunky na ridge, nevraví však nič o inde sa vyskytujúcich častiach srsti rastúcich inak ako ostatná srsť.
Mýtus: Ridge sa vyvíja rastom psa.
Skutočnosť: Príčina, prečo ľudia veria tomuto mýtu je, že šteňacia srsť znemožňuje jasnú viditeľnosť ridge vo veku od tretieho dňa do veku piateho týždňa. Preto (a to nielen z tohto dôvodu) by sme nikdy nemali hodnotiť šteniatka, kým nedosiahnu vek minimálne šiestich (najlepšie siedmych týždňov).

Ridgeback s hnedým nosom?

Áno, tento variant je úplne rovnocenný s variantom s čiernym nosom. Je to iba vec vkusu, kto čo uprednostňuje, čo sa mu viac páči. Na Slovensku vídavať väčšinou čiernonosé ridgebacky. Chovatelia tvrdia, že povaha hnedonosého psa je iná. Sú to psy viac závislé od rodiny, rezervovanejšie k cudzím. Sú obozretnejšie k novým veciam a tiež sa snažia viac zapáčiť svojmu pánovi. Tvrdia, že hnedonosáka nemožno nútiť, potrebuje pri výchove a spolužití viac trpezlivosti. Gén pre hnedý nos pochádza od pôvodných poľovných psov. Pretože aj faraónsky pes pochádza z tej istej oblasti ako psy s ridge a je hnedonosý, predpokladá sa, že hnedý gén sa vyskytoval v pôvodnej populácii psov v Afrike odjakživa. Čo sa týka pigmentácie, ridgeback s hnedým nosom nemá gén na čiernu. Farba očí je v dospelosti hnedá. Šteňatá v útlom veku majú krásne azúrovo modré oči, v dospelosti hnedé. Skúsení chovatelia ridgebackov radi používajú vo svojich líniách hnedý nos, lebo tieto psy prinášajú do chovu nádhernú žiarivú sýtu farbu srsti. Zaujímavosťou však je, že chov iba na hnedonosých psoch vedie u ridgebacka k strate kvality srsti a k blednutiu pigmentu.

Rodézsky ridgeback – športovec telom i duchom

Rhodesian ridgeback, športové plemenoRidgeback je pravým dieťaťom prírody. Miluje slobodný a ničím nespútaný pohyb. Má dokonalú stavbu tela. Nemá problémy s rýchlosťou a vytrvalosťou, je obratný a skáče takmer bez rozbehu z miesta. Je predurčený na rôzne druhy športu, ako napr. Lure Coursing, agility, dostihy a pod. Navyše mu každý šport, pri ktorom si vybije energiu, prináša radosť.

Rodézsky ridgeback – poľovné plemeno

V Európe sa ridgeback uplatňuje väčšinou ako spoločenský pes, ale napriek tomu získava vďaka radostnému nasadeniu v práci stále viac a viac priateľov aj medzi poľovníkmi. Na Slovensku nás poľovný zákon obmedzuje pracovať v lese s ridgebackom, lebo spadá do kategórie plemien s kohútikovou výškou nad 50 cm. To znamená, že ho nemôžeme využívať ako duriča na nadháňanie zveri, na čo bol vyšľachtený. Ale ako farbiar na dohľadávanie poranenej alebo strelenej zveri by sa určite mal využívať.

Rodézsky ridgeback pri hre

Charakteristická pre toto plemeno je úplne iná technika práce ako pri bežných európskych poľovných plemenách. Ako pôvodnému poľovnému psovi v africkej buši je mu vrodená patričná dávka samostatnosti. Pri práci ridgebacka na stope sa neznalým plemena často zdá, akoby pes strácal stopu, lebo pravidelne po pár metroch zastavuje, odbočuje zo stopy a s nosom vysoko vo vetre si overuje, či správne pracuje. Je to stratégia, ktorá si od poľovníka vyžaduje trpezlivosť a dôveru v inštinkty jeho psa, lebo ridgeback, vďaka svojej výraznej vôli nájsť korisť, k nej vždy svojho pána dovedie. Toto plemeno je počas lovu veľmi silne viazané na vodcu.

Rodézsky ridgeback – pes záchranár

Na záchranársky výcvik nie sú predurčené ani preferované žiadne plemená psov. Vyžaduje sa vynikajúci nos, absolútne vyrovnaná povaha, pevné nervy a fyzický fond. Rodézsky ridgeback všetky tieto podmienky spĺňa. Zo skúseností majiteľov ridgebackov – záchranárov vieme, že ridgeback pri práci rozmýšľa, veľmi dobre sa orientuje v členitom priestore a len čo zachytí pach, najprv ho vyhodnotí a až potom označí. Je radosť s ním pracovať.

Rodézsky ridgeback – pes obranár

Rodézsky ridgeback je vynikajúci strážny pes, nesmierne oddaný svojej rodine, ktorú si považuje za povinnosť a česť za každých okolností chrániť. Jeho prirodzenou a hlboko zakorenenou vlastnosťou popri poľovnom inštinkte je aj obrana jeho najbližších. Ridgeback, pravý reprezentant plemena, je pokojný, povahovo vyrovnaný pes s dlhým prahom dráždivosti. Nehodí sa preto na cvičenie obrany v tom Výcvik rodészeho ridgebackazmysle, že ho budeme poštvávať na figuranta a cvičiť s ním hryzenie do rukáva. Každý majiteľ si určite rád otestuje vlohy svojho psa, ale neodporúča sa s ridgebackom cvičiť obranu. Ridgeback má dlhý prah dráždivosti, a keď pridáme, že je inteligentný, nechápe, prečo by mal bez dôvodu útočiť na človeka. Čiže istý čas odmieta útočiť na figuranta. V najlepšom prípade, ak je ešte pes mladý, chápe toto dráždenie ako hru, no v dospelosti ridgeback po viacnásobnom cvičení a dlhom dráždení zaútočí, ale nie na rukáv. Vieme si teda predstaviť správanie a následky takto pokazeného ridgebacka, keď sa zamení jeho prirodzený obranársky inštinkt s inštinktom koristníckym.

Rodézsky ridgeback sa nehodí na cvičenie obrany tak, ako služobné plemená vyšľachtené na tento účel. Doviesť služobný výcvik s ridgebackom do konca, čo znamená, že pes figuranta po zadržaní na povel cvičiteľa pustí, dokáže len vynikajúci profesionál, aj to nie s každým jedincom tohto plemena. Pôvodný ridgeback vo svojej domovine strážil ľudské obydlie a príslušníkov svojej rodiny, má rozvinutý i obranný inštinkt, čo je veľkou devízou tohto polyfunkčného psa. Africký leví pes bol chovaný hlavne pre svoju povahu, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou jeho štandardu, preto tým, že ho nútime hrýzť a „loviť“ človeka, vedieme ho proti jeho prirodzenosti.

Jeho prirodzené vlohy sú poľovné, teda zver naháňať, zastaviť, prípadne nadhnať pánovi. Ak sa stretne so silným súperom, ako je lev, v našich podmienkach napríklad diviak, veľmi dobre odhadne situáciu a nepúšťa sa do boja bez hlavo. Bude zver obiehať, zastavovať ju, obštekávať a fixovať až do príchodu svojho pána. Takto bol ridgeback rokmi vyšľachtený, také je jeho prirodzené správanie. Podobne sa správa aj pri zadržaní votrelca na náš pozemok. Nevrhne sa na zlodeja, ale bude ho fixovať a obštekávať. Nebojte sa, ridgeback presne vycíti, kto a s akým úmyslom prekročí prah nášho pozemku. Vie, čo má robiť, a beda tomu, kto má nečestné úmysly! Bude patrične vyľakaný a vyštvaný z nášho územia, ale nebude roztrhaný. Myslím, že to nikto z nás naozaj ani nechce. Pokiaľ ridgebacka neprekódujeme systematickým zlým cvičením, poštvávaním na človeka, bude naozaj spoľahlivým strážcom, spoločníkom i rodinným priateľom.

Systém šľachtenia plemena a jeho povahy

Pôvodnou funkciou a úlohou tohto afrického psa bolo leva alebo inú zver zastaviť a fixovať tak dlho, kým sa na miesto nedostavil lovec. Treba si ale uvedomiť, že tieto psy leva nikdy nenapádali, ani sa ho nepokúsili usmrtiť. Pri love sa uplatňovala ich mimoriadna pohyblivosť, vytrvalosť, sila a schopnosť pohybovať sa stále rýchlejšie a obratne unikať a vyhýbať sa levím pazúrom. Vyžadovalo to veľkú opatrnosť a rozvážne konanie. Pes, ktorý nebol dostatočne opatrný alebo volil útok, zomieral.

Rhodesian ridgeback

Takto sa prirodzenou selekciou ridgeback vyvinul na nesmierne obratného a pritom veľmi opatrného psa. Útok či priama cesta k nepriateľovi je pre plemeno netypická. Takto sa roky v Afrike formoval pes, ktorý nikdy nešiel do priameho kontaktu s nebezpečenstvom, práve naopak, toto plemeno si vždy v každej situácii udržuje určitý odstup

Výsledky testov povahy plemena rodézsky ridgeback

Stig Carlson, člen komisie na testovanie pováh rôznych plemien:

„Ridgeback rozhodne nie je psom, ktorý sa hlava-nehlava vrhá do nebezpečia – on sa mu dokonca snaží vyhnúť. Mnohé z testov správania, zamerané na odvahu ridgebacka, interpretované ako útočnosť a chuť napádať, dopadli zle, keď sa od neho očakávalo, že na útok figuranta s ochranným rukávom zareaguje tiež útokom.“

Hans Enulf – člen Európskeho výboru RR, člen rady SRRS: „Rodézsky ridgeback sa systematicky vyhýba konfliktom, ba navyše sa často postaví medzi dvoch protivníkov v snahe napätú situáciu upokojiť“

Povahové zvláštnosti rodézskeho ridgebacka

Tento pes sa v mnohom líši od iných poľovných európskych psov, a preto vyžaduje aj iný prístup – trpezlivé citlivé vedenie hlavne v mladosti a období dospievania. Tvrdé zaobchádzanie a trest ho zbytočne zmätú a navždy pokazia. Ridgeback je veľmi spoločenský, preto je dôležité, aby sme ho prijali za člena rodiny. V žiadnom prípade nepatrí do ohrady či koterca mimo rodiny, kde by sa jeho výnimočná povaha – prednosť, ktorou disponuje – navždy vytratila. Ľudia, ktorí ho takto držia, síce vlastnia ridgebacka, ale prichádzajú o nevšedný zážitok zo spolužitia, ktorý tento pes – partner poskytuje.

rodézsky ridgeback africký leví pesRidgeback má vo zvyku opierať sa o nohu svojho pána alebo si na ňu sadnúť. Táto náklonnosť z neho vytvorila obzvlášť príjemného spoločníka. Výborná inteligencia a úsilie o zapáčenie sa svojmu pánovi im dáva dobrý predpoklad na nácvik k poslušnosti. Je veľmi citlivý a vnímavý, preto sa bez ťažkostí a rýchlo učí prirodzeným spôsobom, samozrejme za predpokladu, že sme ho prijali za člena domácnosti a rodiny.

Rodézsky ridgeback je naozaj „osobnosť“ medzi psami. Vo vzťahu k ľuďom chce byť pre človeka partnerom a nie otrokom, ktorý len vykonáva rozkazy. Je výnimočný svojou inteligenciou, neposlúcha ihneď a slepo, na vykonanie povelu potrebuje niekedy čas na premyslenie. Ridgeback urobí mnoho vecí vlastným spôsobom a v rôznych situáciách sa prekvapujúco múdro zachová. Je veľmi opatrný, rozvážny a zdržanlivý pes. Toto správanie – typické pre túto rasu – sa nesmie považovať za jeho povahovú slabosť, práve naopak.

Ridgeback disponuje šiestym zmyslom pre nebezpečenstvo, to znamená, že reaguje na podnety z okolia skoro ako divé zviera a vníma aj to, čo je mimo ľudského chápania. Je to schopnosť, ktorá sa storočia vyžadovala v africkej buši a ktorá je dodnes zakotvená v dedičnej výbave tohto plemena. Ridgeback odmieta plniť príkazy svojho pána, ktoré nemajú rozumné opodstatnenie. Odmieta preto napríklad aj opakované nezmyselné aportovanie. Samozrejme, správnym prístupom a výcvikom sa dá aj tomu ridgebacka naučiť.

Naoko veľký, no v skutočnosti malý a zraniteľný

rodézsky ridgeback so šteniatkamiUž v období svojho jedného roka ridgeback pôsobí fyzicky dospelým dojmom, má krásnu stavbu tela, z ktorej vyžaruje sila. Jeho kohútiková výška dosahuje u súk 61 – 66 cm, u psov 63 – 69 cm. Samce mávajú krásnu hlavu, bývajú silnejšie a väčšie, sučky sú trochu útlejšie a menšie. Psychicky však ridgeback dospieva veľmi neskoro, až medzi druhým a tretím rokom svojho života. Do toho času sa síce zdá byť veľký a silný, ale v skutočnosti je ešte malý a zraniteľný. Často sa na vychádzkach v nebezpečných chvíľach tlačí k nohám svojho pána a doslova sa za ne schováva. Netreba sa na neho hnevať za tieto prejavy „slabosti“, lebo ridgeback potrebuje dozrieť prirodzeným spôsobom. V dospelosti sa na jeho kvality môžeme plne spoľahnúť bez akéhokoľvek špeciálneho výcviku.

Skôr než si prinesiete domov malého ridgebacka

Skôr než sa rozhodneme pre kúpu tohto naozaj zvláštneho a inteligentného plemena, musíme zvážiť všetky okolnosti za a proti. Šteňa sa šteniatko rodézskeho ridgebackastane novým členom domácnosti minimálne na desať rokov. Bude hlavne zo začiatku, ale aj neskôr vyžadovať veľa starostlivosti a lásky. Samozrejme bude tiež nemalou mierou čerpať z rodinného finančného rozpočtu, ale aj z nášho času. Ridgeback potrebuje veľa voľného pohybu v prírode a zároveň chce byť neustále s nami. Zadovážením si ridgebacka sa celý chod domácnosti zmení, ale trúfam si poznamenať, že k lepšiemu. Vychádzky v prírode sa stanú pre rodinu samozrejmosťou a aj zdravie v nej začne priamo úmerne narastať.

Nekupujte ridgebacka bez preukazu o pôvode psa! Len tak je záruka, že ide naozaj o ridgebacka aj s jeho typickými povahovými vlastnosťami, a nie o miešanca s iným plemenom. Menej štandardný ridgeback za prístupnú cenu s preukazom o pôvode má vyššiu hodnotu ako krásny, ale „nepapierový“, možno ani nie ridgeback, z ktorého nikdy nevieme, čo vyrastie alebo ako sa v kritickej situácii zachová.

Starostlivosť o ridgebacka

Keďže ridgeback je v dospelosti veľké plemeno, je veľmi dôležitá správne vyvážená strava, hlavne v období jeho rastu. Preto sa osvedčila špeciálna granulovaná strava vyvinutá pre rýchlo rastúce šteňatá veľkých plemien. Ľudia sa často pýtajú a zalamujú rukami, koľko toho musí pes takýchto rozmerov zjesť. V skutočnosti ridgeback, ktorý váži okolo 30 – 45 kg, toho nezje veľa. Veľká väčšina ridgebackov je spokojná s granulami, ktoré im chutia. Nie sú vyberavé. Ale pozor! Takmer každý ridgeback je neustále hladný, preto pri prekrmovaní má sklon k obezite. Ridgebacky sú mimoriadne čistotné, starosť o ich krátku srsť je minimálna. Najradšej sú s nami doma, von sa chodia len prebehnúť. Rýchlo sa naučia základom domáceho správania. Ridgeback má pokojný temperament a zriedka šteká. Môže sa preto chovať aj v obytnom dome či na sídlisku, ale za predpokladu, že mu poskytneme denne aspoň 1 – 2 hodiny voľného pohybu (bez vôdzky) po lúkach a lesoch. Tam je ridgeback naozaj šťastný.

Fan klub rodézskych ridgebackov SK (fan Klub RRSK)

Fan Klub RRSK združuje okrem majiteľov výstavných a chovných jedincov aj majiteľov neštandardných ridgebackov, jedincov bez rozdielu pôvodu a zastrešuje hlavne športové a pracovné využitie plemena. Nevykonáva chovateľský servis. Organizuje aj socializačné výcvikové dni pre šteniatka a mladých psov a zabezpečuje povahové testy ridgebackov.

Klub svojou činnosťou sprostredkováva kontakt a príjemné strávené chvíle. Na svojich neformálnych stretnutiach sa schádzajú rodiny s deťmi, šteniatkami, mladými psami a na rôznych súťažiach aj dorastenci, staršie psy, i veteráni. Večer klubových dní patrí grilovaniu a dobrej nálade! (bližšie informácie na www.rr.sk)

Zdravie plemena

Žiaľ, už dávno nie je pravda, že ridgeback je jeden z mála prírodných plemien, ktorého sa netýkajú zdravotné problémy. Dnešný ridgeback je rovnako vystavený civilizačným problémom ako hociktoré iné plemeno. Je priskoro na bilanciu, na Slovensku je pomerne mladý chov plemena, ale myslím si, že je vcelku zdravý. S ohľadom na dyspláziu bedrových kĺbov majú práve slovenské ridgebacky najlepšie výsledky v porovnaní s okolitými krajinami. Dosiahlo sa to vďaka veľmi prísnej, ale potrebnej selekcii. Slovenský klub chovateľov ridgebackov ako jediný z okolitých krajín od svojho založenia dodnes uchovňoval jedince iba s negatívnym DBK.

Rhodesian ridgebacks

Rodézsky ridgeback na výstavách

V posledných rokoch na najvyšších výstavách európskeho a svetového mena nechýbajú ani slovenské ridgebacky. Ukázali, že našimi chovmi vieme konkurovať hocikde na svete a svojimi výsledkami sme dosiahli nemalé medzinárodné uznanie. Už pravidelne niekoľko rokov dozadu sa podarilo získať nejedno z najprestížnejších medzinárodných titulov a zapísať sa tak do histórie európskych a svetových výstav. Sú to veľmi vzácne víťazstvá, za ktorými sa skrýva nie len kvalita psov, ale aj citlivá a trpezlivá výchova ich majiteľov, mnoho hodín nácviku, vystavovania i prehier.

Kto vlastní rodézskeho ridgebacka?

Na Slovensku vďaka dobrej propagácii plemena a nekonfliktnému správaniu sa našich ridgebackov a v neposlednom rade aj pre cenu šteniatka vlastnia toto jedinečné a citlivé plemeno prevažne inteligentní ľudia. Ridgeback je na Slovensku chovaný ako rodinný pes, priateľ a partner človeka. Žije a dýcha spoločne s človekom. Nie je to vonkajší strážny pes a nemáva ani búdu na dvore. Je plnohodnotným členom rodiny.

 

Autor fotografií: Monika Tušanová

Monika Tušanová
Autor:
Monika Tušanová

chovná stanica TUSANI , www.tusani.eu

,FCI medzinárodný rozhodca, špecialista na plemeno Rodézsky ridgeback


Viac článkov od Monika Tušanová