Tibetská doga, hrdý strážca a priateľ rodiny

Tibetská doga je starobylé pôvodné plemeno, ktoré nevzniklo krížením iných psích rás a podľa najnovších genetických výskumov je jedným z najstarších príbuzných vlka.

Plemeno Tibetská doga

Oficiálny názov plemena „tibetská doga“ alebo „tibetský mastif“ (preklad anglického názvu plemena Tibetan mastiff) nie je príliš výstižný, nakoľko sa skôr jedná o horské plemeno. Tibetský názov plemena „Do-Khyi“ (dok – nomád, khyi – pes), v preklade „pes nomádov“ alebo tiež často interpretovaný ako „pes priviazaný pri dverách“, vyjadruje využitie tohto plemena v Tibete na stráženie stád, stanov, obydlí, dedín, kláštorov a palácov. Tibetská doga bola rozšírená vo všetkých horských lokalitách Himalájí, kde tento pes ochraňoval ženy a deti, keď muži schádzali do údolí za obchodom. Tibetské dogy často sprevádzali karavány, cez deň pokojne kráčali a niesli náklad, zatiaľ čo v noci sa menili na neohrozených strážcov. Hoci prvé zmienky týkajúce sa tibetskej dogy pochádzajú už zo staroveku a stredoveku, prvé jedince boli do Európy dovezené až v 19. storočí a ich systematický chov v Európe sa začal až v sedemdesiatych rokoch minulého storočia.

Začiatky nášho chovu Tibetskej dogy

S tibetskými dogami, mojím najväčším koníčkom a láskou, zdieľam už polovicu svojho života. Bolo to pred 21 rokmi, keď do našej rodiny prišla prvá tibetská doga – psík Amor Si Ťiang. Dovtedy sme nevedeli nič o chove, rodokmeňoch, výstavách a mali sme skúsenosti so psíkmi len ako majitelia našej kríženej sučky Vikinky. Keď vo veku 12 rokov dostala rakovinu a napriek operácii a liečbe jej zostávalo len pár mesiacov života, rozhodli sme sa zaobstarať si ďalšieho psíka skôr než nás Vikinka opustí. Rozhodli sme sa pre plemeno aljašského malamuta, ale zásahom osudu v tom čase chovateľ mal jeden z prvých vrhov tibetských dôg na Slovensku. Hneď pri prvej návšteve u chovateľa si tibetské dogy získali naše srdcia a tak Amor čoskoro cestoval k nám domov. Príchod nezbedného šteniatka Vikinku naštartoval a žila spolu s Amorom ešte 1,5 roka.

Amor bol majestátny, veľký, silný a tvrdohlavý pes, takže bol skutočnou výzvou pre nás ako začiatočníkov s týmto plemenom. Začiatky neboli ľahké a museli sme spoznať a pochopiť povahu Amora, ale čím viac sme ho poznali, tým viac sme ho milovali. Zistili sme, aké krásne je toto plemeno – nezávislé, hrdé, ušľachtilé, sebavedomé a zároveň výborný rodinný pes milujúci všetkých členov rodiny, pokojný a nevtieravý spoločník a výborný strážca. Naučili sme sa, ako s ním žiť, rešpektovať jeho osobnosť a zároveň získať jeho rešpekt voči nám. Akonáhle si získate ich dôveru a lásku, sú to najlepší priatelia na celý život.

Keď mal Amor 2,5 roka priniesli sme mu kamarátku z Francúzka – sučku Orine du Jardin des Khyi des Trois Rois. Orine nebola krásna len exteriérove ale bola úžasná aj povahove – bola veľmi priateľská, milá, vyrovnaná a chytrá. Vďaka nej sme sa dostali do sveta výstav a chovu, spoznali sme veľa chovateľov, majiteľov a psíkov a našli sme veľa dobrých priateľov. Keďže Orine bola veľmi úspešná na výstavách a tiež bola veľmi zdravá, rozhodli sme sa mať od nej šteniatka a tak sme založili našu chovateľskú stanicu Gangkar.

Tibetská doga a jej povaha

Tibetská doga je vynikajúci nepodplatiteľný strážca a ochranca vďaka výborným vrodeným obranným inštinktom. Zverené územie, majetok ale aj rodinu svojho pána chráni pred votrelcami, ktorých najprv varuje štekaním a vrčaním. Ak však prichádzajúcich návštevníkov privítajú a uvedú domáci, tak správne socializovaná tibetská doga návštevníkov rešpektuje, ignoruje, pri vzájomných sympatiách môže dokonca prejavovať radosť. Väčšinou sa tibetské dogy k cudzím ľudom správajú odmerane, sú opatrné a nedôverčivé, všetko nové je podozrivé a na to aby si človek získal ich dôveru potrebujú čas a pokojný prístup. Prílišná ostrosť je v dnešných podmienkach už nežiadúca a nevyhnutné je, aby sa pes správal vyrovnane v každej situácii. Preto je veľmi dôležitá včasná a správna socializácia šteniatka, od útleho veku ho treba zvykať na rôzne prostredia, zvuky, ľudí, zvieratá, cestovanie, výstavy, dotyky cudzích ľudí, atď..

Tibetská doga ako každý pes musí byť aj správne vychovaná, musí rešpektovať svojho pána a hoci poslušnosť nie je zrovna jej silnou stránkou základné povely zvládne bez problémov. Je dôležité získať si jej dôveru a pri výchove treba byť trpezlivý a používať veľa odmien a pochvalu. Ako iné horské plemená aj tibetská doga je dosť tvrdohlavá, na povely väčšinou nereaguje hneď ale po „zrelej úvahe“ a preto určite nie je vhodná pre ľudí, ktorí vyžadujú od psa perfektnú poslušnosť. Najväčším trestom je pre ňu krik a ignorácia, telesné tresty nesie veľmi ťažko. Tibetská doga je veľmi hrdý, samostatný a nezávislý pes, ak sa jej stane neprávosť zvykne sa uraziť, v horšom prípade sa uzavrie do seba a získať si znova jej dôveru už nie je jednoduché. Majiteľ by mal nájsť správnu rovnováhu medzi vybudovaním si rešpektu u svojho psa a zároveň rešpektovaním jeho osobnosti. Tibetská doga nie je vhodná pre človeka, ktorý vyžaduje od psa vždy a všade jeho podriadenosť a tiež úplnú závislosť na majiteľovi. Niektorým ľuďom môže vadiť, že tibetská doga nie je príliš prítulná, maznavá. Mnohí ľudia naopak oceňujú, že tibetská doga si nevyžaduje ich neustálu pozornosť a tesnú blízkosť, stačí jej keď môže spokojne ležať a driemať vedľa nich. Z vlastnej skúsenosti ako aj zo skúseností mnohých iných majiteľov však môžem potvrdiť, že aj tibetská doga vie byť prítulná a neskutočne maznavá ak sa jej majitelia dostatočne venujú.

Na neutrálnom území sa voči cudzím ľuďom a psom správa nevšímavo, avšak keď na ňu alebo jej pána niekto zaútočí je okamžite pripravená brániť. Tibetské dogy milujú deti a sú vo vzťahu k nim neskutočne ohľaduplné a trpezlivé. Samozrejme ako pri všetkých psoch aj pri tibetskej doge platí, že by pes nikdy nemal zostať sám s veľmi malým dieťaťom, ktoré by mohlo psovi nechtiac ublížiť. Vo vzťahu k iným psom tibetské dogy majú radi spoločnosť, veľmi dobre vychádzajú s akýmkoľvek plemenom, čo ale opäť závisí od správnej socializácie. Pes musí mať od malička možnosť stretávať sa s inými psíkmi, voľne s nimi komunikovať, hrať sa, veľmi užitočné sú v tomto smere škôlky pre psíkov a dúfam, že ich počet sa bude na Slovensku postupne zvyšovať. Tibetské dogy nemajú problém zvyknúť si aj na iné zvieratá, treba ich s nimi akurát včas zoznámiť.

Starostlivosť o Tibetskú dogu

Tibetská doga nie je pes vhodný na trvalejší pobyt v koterci, potrebuje voľnosť, potrebuje mať prehľad čo sa deje na jej pozemku (čo najradšej sleduje z vyvýšeného miesta) a v neposlednom rade, chce byť nablízku svojmu majiteľovi. Určite nebude spokojná zavretá v koterci na konci záhrady, potrebuje mať kontakt s majiteľom a jeho rodinou, inak sa potrebný vzťah a dôvera medzi nimi nevytvorí. Tibetské dogy najradšej spávajú pri pobyte vonku v tesnej blízkosti vchodových dverí, resp. pri lôžku majiteľa ak žijú s majiteľom vnútri domu. Veľa majiteľov tibetských dôg má psíkov vnútri domu alebo ich dovnútra púšťajú aspoň na nejaký čas každý deň, aby bol vzťah medzi nimi silnejší a aby psík cítil, že je súčasťou rodiny. Veľa majiteľov ich má v noci vnútri domu alebo vo voliére aj kvôli ich štekaniu – často ak zostanú vonku na pozemku v noci berú svoje strážne povinnosti veľmi vážne, čo môže vadiť susedom aj majiteľom. Hoci tibetská doga bez problémov zvláda celoročný pobyt vonku a miluje napríklad celé hodiny ležať na snehu, predsa len vo veľmi tuhých mrazoch je lepšie psíka akéhokoľvek plemena dať spať do miestnosti kde tak nemrzne, zmierni sa tak vznik artrózy v neskoršom veku.

Pri najkvalitnejších suchých granulovaných krmivách väčšinou psíkovi stačí na deň len 2/3 odporúčanej dávky uvádzanej na obale. Oveľa dôležitejšia než množstvo je kvalita krmiva, lacné nekvalitné krmivá môžu na kostre a celkovom zdraví psíka zanechať nenapraviteľné škody. Starostlivosť o srsť tibetskej dogy je vďaka jej štruktúre a samočistiacej schopnosti veľmi nenáročná, veľmi dobre sa udržiava. Aj bez pravidelného česania nevznikajú chuchvalce srsti, výnimkou je snáď len jemnejšia srsť tesne za ušami. Na zvyšku tela sa dá jednoznačne rozlíšiť vrchná krycia srsť, ktorá je pevnejšia, tvrdšia, rovná a je vždy dlhšia ako vnútorná jemnejšia a kratšia podsada. Samozrejme na jar v období pĺznutia treba tibetskú dogu pravidelne česať aby sa čím skôr zbavila odumretej podsady a čiastočne aj krycej srsti.

Ľudia si často myslia, že ak majú obrovský pozemok, psíka netreba venčiť a prechádzať sa s ním, myslia si, že psík sa po ich pozemku vybehá sám. Tibetská doga však rozhodne len tak sama od seba behať nebude, ak je v okolí pokoj väčšinu dňa prespí a to v konečnom dôsledku môže viesť k nadváhe, takže pravidelné prechádzky sú nevyhnutné. Človek ich pokojne môže brať aj na turistiku, ale až vo veku po prvom roku života, teda po ukončení najrýchlejšieho vývinu mladého psíka. V období rastu by sa mal obmedziť aj pohyb psíka po schodoch a šmykľavom povrchu. Vďaka svojmu pomalšiemu metabolizmu je tibetská doga veľmi nenáročný stravník. Je až neuveriteľné, aké malé množstvo stravy jej stačí pri jej pomerne veľkom tele.

Autor: Mgr. Martina Hudcovicová, PhD.

www.gangkar.sk

Snímky: súkromné archívy chovateľov

Sledujte nás