Slovenská biela hus, naše národné plemeno
Slovenská biela hus spolu so Suchovskou husou sú dvojicou našich národných plemien husí.
Keďže bola vyšľachtená na Slovensku, je prispôsobená našim podmienkam a jej chov je pomerne nenáročný. Chovateľovi sa odmení viacnásobne. Okrem pekného zovňajšku je to najmä mäso, pečeň, ale aj perie. Navyše vám vypasie trávnik okolo domu, pretože veľmi dobre zužitkuje pastvu. Je tiež dobrým strážnikom, niekedy lepším než pes. Keďže má zachovaný pud kvokavosti, sama vysedí a vyvedie húsatá.
Slovenskú bielu hus začal šľachtiť v štyridsiatych rokoch pán Július Godál v Nitre. Základom pri šľachtení boli miestne krajové populácie husí bielych a sivostrakatých z okolia Nitry a Levíc. Do šľachtenia zaradil emdenské husi a krajové plemená husí z Maďarska. V súčasnosti však na Slovensku nájdete len málo chovných jedincov. Ich počet sa pohybuje v desiatkach. Odhadujem do dvesto kusov. Chov slovenskej husi je ohrozený, preto každý nový chovateľ je pre jej zachovanie veľkým prínosom.
Slovenská biela hus je stredne ťažké plemeno, gunár dosahuje približne 7kg, hus okolo 6kg. Je to dlhoveké plemeno hydiny. Dožíva sa v priemere 12 rokov, maximálne 27 rokov. Jej využitie na plemenitbu je 6 rokov. Samozrejme, to závisí od chovných podmienok. Jatočnú hmotnosť okolo 4kg váhy dosahuje pri extenzívnom chove asi za štyri mesiace, pri intenzívnejšom kŕmení a menšom výbehu asi o jeden mesiac skôr. Na prelome februára a marca znesie 14 až 18 vajec, z ktorých sama vysedí a vyvedie mláďatá, o ktoré sa vzorne stará. Dobre cenené je aj jej biele perie, pričom dobre znáša i letné podšklbávanie.
Chov slovenskej bielej husi
Jej chov je nenáročný. Keďže bola vyšľachtená pre podmienky našej krajiny, je pomerne otužilá. Potrebuje však možnosť pastvy, alebo aspoň každodenný prísun nasekaného zeleného krmiva. Najmä v zimnom období je dôležitá vláknina vo forme nasekaného drobného sena, nevymlátenej ovsenej slamy, kapusty, mrkvy či jabĺk. Na večer odporúčam pridávať mimo obdobia znášky jačmeň. V zime a v predjarí ovos. V období znášky husi, ako každá hydina, potrebujú na tvorbu vaječnej škrupiny vápnik. Ten sa dodáva vo forme suchých škrupín, vápenca a minerálov. Vhodné je dodávať im aj kŕmne zmesi. Na lepšiu oplodnenosť vajec je dobré naklíčiť ovos, ktorý podporuje aktivitu pri párení.
Veľkou výhodou je, ak má voľný prístup k vode, kde sa môže kúpať, a tak si udržiavať biele perie v potrebnej kvalite a čistote. V menších chovoch môže postačiť aj nádoba s vodou s rozmermi približne 1x1x0,4m. V domácej chovnej skupine sa odporúča jeden gunár na jednu až päť husí.
Chovné páry sa zostavujú najneskôr v októbri. Pri odchove húsat treba dbať na to, aby neboli ustajnené na mokrej podstielke a v prievane. Hus je síce odolná, ale to neplatí, keď má na bruchu prachové perie. Na podstielanie je najlepšia slama. Výživa húsat musí byť pestrá. Odporúča sa zmes obilnín, kukurica, ovos, jačmeň a vitamíny. V neposlednom rade je pre všetky vekové kategórie potrebný celoročne dostupný grit - štrk.
Husi sú veľmi zvedavé a ostražité. Veľmi radi všetko skúšajú zobákom. Preto treba najmä stromčeky a kríky zabezpečiť proti ohrýzaniu. Aj chovné zariadenie by malo byť z pevnejšieho materiálu. Úsmevné sú príhody s otrhanými zásterkami na aute, prípadne rozhryzená hadica na polievanie záhrady.
Moje skúsenosti s chovom slovenskej bielej husi
Husi sú súčasťou nášho dvora od môjho detstva. Asi pred 18 rokmi som sa začal intenzívnejšie zaujímať práve o slovenskú bielu hus. V súčasnosti mám dva kmene 1+2. S najlepšími jedincami sa zúčastňujem výstav. Husi chovám samozrejme aj pre mäso, ktoré je veľmi kvalitné a bohaté na draslík, fosfor a železo. Zužitkujeme i masť a perie.
