Sú geneticky modifikované potraviny naša budúcnosť?

Geneticky modifikované organizmy (GMO) sa pomaly stávajú súčasťou života na celom svete napriek množstvu odmietavých postojov a prekážok. Prečo sú vlastne potrebné a čo to vlastne tá genetická modifikácia je?

Väčšina ľudí ne tieto otázky nepozná odpovede, čo prirodzene vedie k odmietavému postoju. To či sú naše obavy opodstatnené sa budeme snažiť ozrejmiť v tomto článku.

Čo je to genetická modifikácia?

V skutočnosti genetickú modifikáciu používame už tisícky rokov a to v podobe chovu alebo pestovania krajších, chutnejších, silnejších a lepších zvierat alebo rastlín. Príkladom je napríklad kríženie psov do najrôznejších veľkostí a podôb, pričom každý pes na tejto planéte je dielom človeka. V posledných storočiach sa stalo šľachtiteľstvo viac cielené a organizované čoho výsledkom sa stalo nepreberné množstvo druhov, odrôd, a variet rastlín a zvierat (napr. počet odrôd jabloní). Takýmto spôsobom sa ovplyvňuje genetická informácia zodpovedná za výzor a vlastnosti danej plodiny alebo zvieraťa.

V čom je teda rozdiel?

Moderné genetické inžinierstvo sa oproti klasickej genetickej modifikácii (šľachteniu) líši v:

A, Úprava genetickej informácie je cielená, a teda modifikuje sa iba úsek DNA, ktorý zodpovedá za konkrétny znak či vlastnosť, zatiaľ čo klasické šľachtenie je nepresné a spolu so žiaducimi vlastnosťami sa vo vyšľachtených jedincoch objavujú aj nechcené vedľajšie vlastnosti.

B, Na úpravu genetickej informácie sa nepoužíva kríženie ako pri klasickom šľachtení ale techniky ktoré priamo menia požadovaný úsek DNA (deoxyribonukleovej kyseliny)

C, Genetické inžinierstvo ponúka prenášanie génov aj medzi rôznymi druhmi rastlín a živočíchov, zatiaľ čo kríženie je limitované v rámci rovnakých či podobných druhov (napr. hruška sa nedá krížiť s čerešňou)

Prečo vlastne potrebujeme genetické inžinierstvo?

• Predpokladá sa, že počet ľudí na zemi vzrastie zo súčasných 6,7 miliardy na 9 miliárd v roku 2050

• Na uspokojenie dopytu po potravinách musí poľnohospodárska produkcia vzrásť o 50% do roku 2030

• Obrábateľná pôda je limitovaná a to čo zostalo po urbanizácii, expanzii púští a environmentálnej degradácii nepokryje rastúce potravinové nároky ľudstva

• Zásoby pitnej vody potrebnej aj na zásobovanie poľnohospodárstva sa zmenšujú kvôli nadmernému odčerpávaniu riek a zásobníkov podzemných vôd.

• Klimatické zmeny spôsobujú veľké straty pri pestovaní plodín a chove zvierat

• Insekticídy, herbicídy, fungicídy a iné chemikálie ohrozujú životné prostredie vrátane biodiverzity a nášho zdravia.

Cieľom genetického inžinierstva je zdokonaľovanie poľnohospodárskych plodín tak, aby sa adaptovali na zvyšujúce sa teploty, zníženú dostupnosť vody, zvýšené presolenie pôd a vzdorovali rôznym patogénom a hmyzu.

Riziká Genetického inžinierstva

Najväčšou obavou, ktorá sa s genetickým inžinierstvom spája je, že modifikované rastliny a živočíchy môžu produkovať iné, pre ľudský organizmus škodlivé látky (toxíny, karcinogény a iné látky) a takto upravené rastliny a živočíchy môžu ovplyvniť existujúci ekosystém.

Faktom je, že aj keď máme zmapovaný celý genóm jednotlivých rastlín a živočíchov, a teda ho vieme popísať do posledného písmenka, tak stále nevieme čo jednotlivé vety (gény) v rámci genetického kódu znamenajú a akú majú úlohu. V skutočnosti poznáme funkciu len zlomku génov v rámci jednotlivých organizmov. Mnoho génov je súčasťou genetickej informácie, no sú vypnuté a až po zapnutí vykonávajú svoju funkciu alebo niektoré vlastnosti (napríklad vzrast živočíchov) sú kódované viacerými génmi, ktoré sa navzájom ovplyvňujú, takže zistiť ktoré gény sú zodpovedné za konkrétne vlastnosti je niekedy zložité.

To však platí aj pre geneticky nemodifikované organizmy, keďže u každého nového jedinca (rastliny alebo živočícha) sa vytvára jedinečný mix DNA spolu s mnohými náhodnými chybami (mutáciami), vďaka ktorým funguje evolúcia.

Riziká spojené s genetickým inžinierstvom naozaj existujú, preto je aj ich kontrola najprísnejšia spomedzi všetkých potravín. Práve dlhodobé pozorovanie výsledných produktov genetických úprav znižuje riziká na minimum. Z tohto dôvodu sa potraviny z geneticky modifikovaných organizmov považujú za bezpečnejšie ako potraviny získané z klasických neregulovaných šľachtení. Ako príklad slúži prípad novej variety zeleru, ktorá bola vyšľachtená klasickým krížením v USA v roku 2004 a produkovala vyššiu dávku látky odpudzujúcej hmyz. Farmárom sa pri zbere tejto odrody objavovalo na rukách začervenanie a z toho dôvodu bola následne táto odroda stiahnutá z trhu.

Ak chce človek veriť tomu, že geneticky modifikované organizmy sú škodlivé pre zdravie alebo prírodu, tak si môže vyhľadať štúdie aktivistov, ktoré ho v tom utvrdia (napr. Seraliniho prípad, austrálska štúdia GMO prasiat ), no stovky iných štúdií a všetky renomované organizácie vrátane Svetovej zdravotníckej organizácie, Európskej komisie, Americkej zdravotníckej asociácie, viacerých národných akadémií vied (napr. Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie, USA, Číny, Brazílie, Indie, Mexika, atď.) a iné významné organizácie považujú potraviny získané z geneticky modifikovaných organizmov za bezpečné.

Aké sú skúsenosti s geneticky modifikovanými potravinami?

Po 14 rokoch pestovania geneticky modifikovaných plodín na viac ako 2 miliardách akroch pôdy, sa nezaznamenali žiadne negatívne vplyvy na zdravie, či prírodné prostredie. Národný výskumný ústav v USA ako aj Vedecké a technické laboratórium, ktoré je súčasťou Európskej Komisie prišli vo viacerých správach k záveru, že genetické inžinierstvo sa v ničom nelíši od klasického šľachtiteľstva pokiaľ ide o neočakávané dôsledky genetickej modifikácie.

Pesticídy, insekticídy a fungicídy sú veľmi škodlivé pre životné prostredie ako aj pre zdravie človeka. Aplikujú sa vo veľkých množstvách na obrovských plochách a zabíjajú aj organizmy pre ktoré nie sú určené. V snahe vytvoriť rastliny, ktoré sami produkujú látky, ktoré napríklad odpudzujú hmyz, no pre iné živočíchy nie sú škodlivé sa zaznamenali veľké úspechy. Farmári v Číne a Indii, pestujúci geneticky modifikovanú bavlnu a ryžu dosiahli dramatické zníženie objemu používaných insekticídov. Ďalším príkladom bolo vytvorenie odrody sóje v USA, rezistentnej na prírodný herbicíd neškodný pre živočíchy a nahradili ním dovtedy používaný škodlivý Metolachlor, čím sa rapídne znížila toxicita podzemných vôd. Ďalšie úspechy sa dosiahli napríklad so suchu – rezistentnými odrodami kukurice v Afrike.

Ako funguje genetická modifikácia?

Prirodzená evolúcia prostredníctvom náhodných mutácií formuje život na zemi už miliardy rokov a genetickí inžinieri čerpajú nápady na úpravu genetickej informácie práve z nekonečnej variability prírody. V praxi to funguje tak, že sa snažia identifikovať gén alebo skupinu génov zodpovednú za určitý žiadaný znak alebo vlastnosť (napr. tmavé sfarbenie alebo vyšší vzrast) rastliny alebo živočícha a upravia genetickú informáciu tak, aby obsahovala rovnaký gén. Následne sa výsledný organizmus sleduje v laboratórnych podmienkach a po úspešných testoch sa prirodzeným spôsobom získajú z takejto rastliny semená ktoré sa rozmnožujú už klasickým spôsobom.

Sú geneticky modifikované organizmy našou budúcnosťou?

Celosvetové výsledky používania geneticky modifikovaných plodín, predurčujú genetické inžinierstvo a jeho uplatnenie v poľnohospodárstve na prudký rozvoj. Riziká ktoré ho sprevádzajú sú zanedbateľné v porovnaní s výhodami, ktoré vďaka nemu môžeme získať. Pestovať plodiny na menšej ploche, pri použití menšieho množstva vody, energie a škodlivých chemikálií je to, kvôli čomu sa oplatí investovať zdroje do takéhoto výskumu.

Genetická modifikácia je zatiaľ iba v plienkach, no už za veľmi krátku dobu (pár desiatok rokov) zaznamenala prudký rozvoj. Zdokonalilo sa sekvenovanie (mapovanie) DNA, zdokonalili a spresnili sa techniky vkladania a úpravy úsekov DNA, no stále je to iba začiatok. V súčasnosti je dôležité, aby sa do výskumu a vývoja GMO vo väčšej miere zapojili európske krajiny vrátane Slovenska, keďže niet pochýb o tom, že genetická manipulácia bude zohrávať čoraz väčšiu úlohu nielen v poľnohospodár­stve, ale aj v zdravotníctve, energetike, priemysle a iných odvetviach.

Zdroje: https://www.geneticliteracyproject.org/…logy-safety/ http://www.who.int/…ied-food/en/ https://www.geneticliteracyproject.org/…mo-industry/ http://allianceforscience.cornell.edu/…-debate-over

Autor: Jakub Durdík

Najčítanejšie články


Ochrana kmeňov ovocných stromov vápenným náterom

Ochrana kmeňov ovocných stromov vápenným náterom

Na kmeňoch ovocných stromov sa zvyknú vytvárať takzvané mrazové trhliny, ktoré znižujú životnosť stromov ako aj ich úrodnosť. Takýmto nepríjemnostiam sa dá ľahko predísť vďaka jednoduchému receptu našich starých otcov - natretím kmeňov vápenným mliekom.


Na farme, kde sa chová mangalica

Na farme, kde sa chová mangalica

Mäso z mangalice sa vďaka svojím prednostiam stáva čoraz žiadanejším na našich stoloch a preto sa chov tohto plemena ošípaných rozrastá aj na Slovensku. Dôkazom je aj rodinná farma z Hurbanova, kde sa mangaliciam darí.

Sledujte nás