Na farme, kde sa chová mangalica

Mäso z mangalice sa vďaka svojím prednostiam stáva čoraz žiadanejším na našich stoloch a preto sa chov tohto plemena ošípaných rozrastá aj na Slovensku. Dôkazom je aj rodinná farma z Hurbanova, kde sa mangaliciam darí.

Mangalica je plemeno prasiat, ktoré vzniklo krížením s polodivými sviňami, po ktorých zdedilo jedinečné vlastnosti. Tá najcennejšia vlastnosť je schopnosť vytvárať tuk, ktorý tvorí až 65% ich úžitkovej hmotnosti (klasické plemená vytvárajú cca. 50% tuku).

Práve tuk je nositeľom chuti a vďaka tomu je mäso z mangalice kulinárskou pochúťkou a môžete ho nájsť na jedálničkoch tých najlepších reštaurácií. Tuk sa navyše u mangalice tvorí veľmi pomaly (minimálne dva krát dlhšie ako u klasických prasiat) a preto je jemnejší, chutnejší a ľahšie stráviteľný. „Ja ich nazývam štastné svine”, opisuje svoje mangalice majiteľ farmy Jozef Kajan, “bezstarostne sa vyhrievajú na slnku, alebo sa chladia v blate - radosť pozerať. Sú pritom nenáročné na chov, vhodné aj pre začínajúcich chovateľov. Majú vynikajúce mäso - chuť masti, škvarkov a mäsa je nenapodobiteľná“.

Začiatky farmy 

Predtým ako si budúci majiteľ farmy zaobstaral mangalice, kupoval mäso tak ako väčšina ľudí v hypermarketoch a často so zlými skúsenosťami , až pokým sa pred 12. rokmi nedopočul o mangalici. *“Celé to začalo dvomi malými prasiatkami, ktoré som zohnal po známosti a prepašoval z Maďarska. Nemal som žiadne vedomosti o ich chove. Myslel som si, keďže je to divoké plemeno, tak ich predsa vychovám aj na burine a sem tam im niečo hodím“*, hovorí.

Po čase pre kamarátov zorganizoval zabíjačku, ktorá mala obrovský úspech a po mangalici sa len tak zaprášilo. Neskôr si dal chov zaregistrovať na štátnej veterinárnej správe a začal svoj chov rozširovať. *„Momentálne chováme vyše 100 ks a stále je málo. Podľa mňa trend nárastu konzumácie zdravých potravín nastal vďaka uvedomeniu ľudí, ktorí už vedia že ich zdravie závisí vo veľkej miere od toho čo jedia“.

Chov mangalice 

Mangalica sa chová na farme vo voľných výbehoch, čo má na výslednú kvalitu mäsa veľký vplyv. Pri kŕmení jadrovým krmivom a podľa sezóny aj lucerkou, tekvicou, repou a zemiakmi, dosiahnu mangalice za rok váhu cca 120 kg. *“Pre porovnanie klasická sviňa narastie na 120kg za 4 mesiace. Nikdy nevidí slnko a nevie čo je to slama. Leží na plastových roštoch pri umelom osvetlení . Je kŕmená premixmi s obsahom mäsokostnej múčky a rastových hormónov a pije slanú vodu. Vzduch, ktorý takéto prasatá dýchajú má taký vysoký obsah čpavku, že aj ošetrovateľom spôsobuje vážne pľúcne ochorenia”*, dodáva Jozef Kajan. Od dlhodobejšieho chovu sa odvíja aj prémiová cena mäsa z mangalice. Okrem mangalíc chovajú na farme aj ovce (divoké plemeno hortobádska racka), dobytok a iné zvieratá.

O zákazníkov nie je núdza 

Svoje výrobky predávajú vo vlastnej predajni priamo na farme formou predaja z dvora, prípadne reštauráciám a špecializovaným obchodom.

Takúto formu predaja si môžu dovoliť vďaka orientácii na kvalitu, ekologický chov a budovanie značky. „Naše výrobky neobsahujú žiadne rýchlosoli, zvýrazňovače chuti ani iné potravinárske chemické látky. Konzervujeme výlučne dymom a soľou“. Ak by to tak nebolo, zákazníci by hneď vedeli, komu sa majú sťažovať. V súčasnosti pracujú aj na získaní certifikátu BIO, i keď podľa ekologických štandardov sa riadia už dlhodobo.

Tá správna cesta

Takýto prístup zameraný na kvalitu a vlastnú značku sa čoraz častejšie ukazuje ako jediná perspektívna cesta pre malých farmárov, pestovateľov, vinárov a iných malovýrobcov v potravinárstve. Aj samotní zákazníci si čoraz viac uvedomujú výhody priameho nákupu od lokálnych dodávateľov. Spokojní sú farmári aj zákazníci. Jedine obchodné reťazce prídu o svoju maržu.

Autor: Redakcia - Mats