Prichádza éra biopalív druhej generácie

Zmysel biopalív druhej generácie je okrem znižovania emisií skleníkových plynov aj zabezpečenie potravinovej bezpečnosti a efektívne využívanie poľnohospodárskej pôdy.

30 Novembra 2016 zverejnila Európska komisia detaily nového balíka opatrení pre produkciu čistej energie. V rámci týchto nových opatrení sa plánuje zvýšenie podielu biopalív na celkovej spotrebe transportných palív medzi rokmi 2020 a 2030, pričom sa zároveň zníži strop pre produkciu biopalív prvej generácie na 3,8% v roku 2030 z plánovaného stropu 7% v roku 2021.

Zmyslom týchto opatrení je zníženie využívania potravinových zdrojov na energetické účely ako aj využívania úrodných poľnohospodárskych pôd na produkciu biopalív. Biopalivá prvej generácie sa totižto vyrábajú z rastlín ako sú kukurica, cukrová trstina, sója, repka olejná, obilie, slnečnica prípadne cukrová repa.

Existujú dve základné metódy ako získať kvapalné biopalivá z takejto biomasy:

1. Z Rastlín produkujúcich cukor alebo škrob (napr. kukurica, cukrová trstina, cukrová repa) sa fermentáciou získava etanol

2. Pri rastlinách produkujúcich oleje (napr. sója, repka olejná, slnečnica) sa tieto oleje po extrakcii z rastlín zahrievajú pre získanie vyššej viskozity a následne sa spracúvajú na bionaftu.

Okrem toho, že zaberajú úrodné plochy primárne určené pre produkciu potravín sú aj neefektívne, kedže ich výnosnosť je 7 až 55 hektolitrov biopaliva na hektár podľa typu používanej plodiny. Pre vyprodukovanie takéhoto objemu biopalív sa spotrebuje značné množstvo energie, vody a hnojív čo opäť zaťažuje životné prostredie.

Biopalivá druhej generácie

Rastliny využívané na produkciu biopalív druhej generácie už nie sú potraviny (neslúžia na ľudskú konzumáciu). Aj keď to nie je podmienkou, na pestovanie takýchto rastlín, by sa vo väčšine prípadov mali využívať menej úrodné pôdy a teda nemali by konkurovať produkcii potravín. Takýmito potravinami sú najme rôzne trávy, rastliny produkujúce semená, odpadový rastlinný olej, drevo ale aj organická časť komunálneho odpadu a splaškového odpadu. Hlavnou metódou na získanie takýchto biopalív je taktiež fermentácia(tak ako pri prvej generácii). Suroviny na výrobu biopalív druhej generácie však vyžadujú ešte pred-úpravu, kedže predmetom fermantácie nie je primárne cukor a škrob, ale celulóza. V prípade organického a splaškového odpadu sa napríklad na fermentáciu využívajú geneticky upravené baktérie.

Biopalivá tretej generácie

Sú zatiaľ hudbou budúcnosti, no skrýva sa v nich veľký potenciál. Na produkciu takýchto palív sa využívajú riasy. Výhodou rias je, že dokážu produkovať rôzne látky ako Bionafta, butanol, benzín, metán, etanol ale aj letecký benzín. Výnosnosť na hektár je až 15 krát vyššia oproti prvej generácii biopalív. Takáto výroba však zatiaľ nie je aktuálna pretože riasy vyžadujú obrovské množstvo hnojív, dusíka a forsforu. Až také že emisie vynaložené na produkciu hnojív potrebných pre riasy by boli vyššie ako emisie ušetrené spotrebou takto vyrobených biopalív. Na uvedenie biopalív tretej generácie do praxe bude potrebné tieto problémy vyriešiť, čo je záležitosť desiatok rokov výskumu.

Zdroj: biofuel.org.uk

Autor: Redakcia - Mats