Prečo sú vyvýšené záhony v záhrade dobrý nápad?

Aké sú výhody vyvýšených záhonov, ako v nich pestovať a ako postupovať pri ich realizácii:

Vyvýšené záhony sú skvelý spôsob akým pestovať širokú škálu úžitkových aj okrasných rastlín vrátane obľúbenej zeleniny a ovocia v záhrade. Pôda je vo vyvýšených záhonoch spravidla priepustnejšia a úrodnejšia, takže jednotlivé rastliny môžu byť vysádzané hustejšie a zároveň je možné prispôsobiť typ pôdy konkrétnemu druhu rastlín. Pohodlnejšie obrábanie pôdy a starostlivosť o rastliny vo vyvýšených záhonoch je len bonus navyše.

Výhody vyvýšených záhonov:

• Zvyšujú priepustnosť a úrodnosť pôdy

• Vďaka priepustnejšej a úrodnejšej pôde môžu byť rastliny vysádzané nahusto - v menších rozstupoch a využiť tak obrábanú plochu na maximum.

• Pôda vo vyvýšených záhonoch sa na jar rýchlejšie zohreje

• Možnosť prispôsobiť typ pôdy konkrétnemu typu rastlín (napríklad kyslá pôda pre čučoriedky)

• Pôda nie je udupávaná pohybom ľudí či zvierat

• Komfortnejší prístup k záhonom a pohodlnejšia starostlivosť či zber úrody bez skláňania

Aké rastliny je možné pestovať vo vyvýšených záhonoch?

Zelenina: všetky druhy zeleniny

Drobné ovocie: jahody, ríbezle, maliny, černice,…

Bylinky: Medovka, nechtík, rozmarín, rebríček, ligurček, bazalka, oregano…

Okrasné trvalky a letničky: v priepustnej pôde vyvýšených záhonov sa darí väčšine okrasných rastlín

Kyslomilné rastliny: čučoriedky, rododendrony, vresy,…

Prečo sú vyvýšené záhony úrodnejšie?

V prípade vyvýšených záhonov sa nepoužívajú tradičné pestovateľské postupy ako sú orba a strojová kultivácia, ktorých princípom je vertikálne prevracanie pôdy a to je dôvod prečo sú z dlhodobého hľadiska priepustnejšie a úrodnejšie. Orbou sa narušuje symbiotický vzťah medzi vrchnou vrstvou pôdy a mikroorganizmami či dážďovkami nachádzajúcimi sa pod ňou, čo negatívne ovplyvňuje zdravú štruktúru pôdy. Prevracanie vrchnej vrstvy pôdy s jej spodnejšími vrstvami paradoxne spôsobuje, že pôda je viac zhutnená, vo väčšej miere podlieha erózii a musí sa každoročne nanovo preorať, kvôli prevzdušneniu.

Pestovanie plodín vo vyvýšených záhonoch bez orby znamená, že ako náhle sa záhon založí, viac sa doň nekope, nepreoráva sa a ani nijako inak sa nepremiešavajú vrchné vrstvy ornice s tou spodnou. Kompost, hnoj a iné prídavky sa na pôdu iba pokladajú prípadne sa zapracovávajú neinvazívnym spôsobom do vrchnej, pár centimetrovej vrstvy pôdy. Odburiňovanie je do veľkej miery nahradené hustejšou výsadbou plodín, používaním mulču, prípade inými technikami proti burinám. Hlavnou výhodou tohto zaobchádzania s pôdou je, že spodné vrstvy pôdy zostávajú kypré a priepustné pre korene rastlín, ktoré prinášajú bohatšiu a kvalitnejšiu úrodu. Takéto formovanie pôdy vrstvením sa podobá prirodzeným procesom v prírode a úrodnosť pôdy sa takýmto spôsobom časom len zvyšuje. Zeleninu a ovocie môžeme preto vo vyvýšených záhonoch sadiť hustejšie vedľa seba čím lepšie využijeme plochu a zabránime burinám v raste.

Typy vyvýšených záhonov

Vyvýšené záhony bez konštrukcie

Na vytvorenie takýchto vyvýšených záhonov nie je potrebná žiadna konštrukcia. Je to v podstate len úzka hriadka vyvýšená oproti okolitému terénu. V porovnaní s tradičnými zeleninovými hriadkami je však takýto vyvýšený záhon permanentný a jeho užšie rozmery umožňujú pohodlný prístup z oboch strán. Rozmery hriadky: výška 20 cm, šírka 75 cm, ľubovoľná dĺžka. Ak sú takéto vyvýšené záhony paralelne vedľa seba, mal by byť medzi nimi zachovaný priestor minimálne 45 cm.  Nevýhodou takéhoto riešenia vyvýšených záhonov je, že ich je potrebné udržiavať, pretože sa za pôsobenia živlov postupom času znižujú. Každoročne je preto potrebné prihrnúť na ne pôdu (môžeme na to využiť hrable a pri väčších výmerách aj plytký pluh, ktorým však do samotného vyvýšeného záhona nezasahujeme).

Drevené vyvýšené záhony

Vyvýšené záhony z hranolov alebo hrubších drevených dosiek sú najvyužívanejším typom v záhradách, najmä vďaka nenáročnosti ich konštrukcie a pomerne nízkej cene materiálu na ich konštrukciu. Hmotnosť Konštrukcie drevených vyvýšených záhonov je relatívne malá, no napriek tomu sa z nej dajú vyrobiť aj vyššie vyvýšené záhony. Čím vyššie však záhony sú, tým robustnejšia a pevnejšia musí by ich konštrukcia. Nevýhodou drevených vyvýšených záhonov je ich kratšia životnosť, najmä ak drevo prichádza do kontaktu s vlhkou pôdou. Ich životnosť sa preto predlžuje ich oblepením nopovou fóliou zvnútra (aby pôda neprišla do kontaktu so substrátom) či morením a lakovaním drevenej konštrukcie vyvýšených záhonov.

Betónové vyvýšené záhony

Betónové vyvýšené záhony sú trvalejšou no aj drahšou alternatívou. Na ich konštrukciu sa väčšinou používajú betónové prefabrikáty, ktoré sa  zložia na mieste ako skladačka, no domáci kutili si ich vedia vyrobiť aj svojpomocne. Ich nevýhodou je, že betón postupne zvyšuje pH pôdy čo môže byť pri pestovaní niektorých druhov zeleniny a ovocia prekážkou.

 

Vyvýšené záhony z kameňa, tehál, dlažby či malých prefabrikátov

Jedno z ďalších trvalejších riešení vyvýšených záhonov je ich konštrukcia vymurovaná z tehál, kameňa či  menších betónových prefabrikátov. Takáto konštrukcia vyvýšených základov už potrebuje základy a je pomerne náročná na výrobu i počiatočné náklady.

 

 

Vyvýšené záhony z recyklovaných materiálov

Vyvýšené záhony je možné skonštruovať z akýchkoľvek materiálov, pokiaľ sú dostatočne pevné, neobsahujú jedovaté látky a splnia účel. Použitie recyklovaných materiálov pre konštrukciu vyvýšených záhonov je užitočné a navyše ekonomicky výhodné, takže tí šikovnejší si ich dokážu vyrobiť aj svojpomocne.  Ako príklad môžeme uviesť: svojpomocnú výstavbu vyvýšených záhonov z recyklovaných materiálov (kari siete, škridla, starý krov, plech,).

Základné zásady pri výrobe vyvýšených záhonov

Existuje viacero spôsobov ako vyrobiť vyvýšený záhon, no pri ich zakladaní je dobré dodržať niekoľko zásad:

• V prvom rade si naplánujte, kde v záhrade budú vyvýšené záhony stáť aby mali dostatok svetla a aby ste efektívne využili priestor.

• Vyvýšené záhony by nemali byť širšie ako 1 – 1,2 m, aby bol prístup z oboch strán záhona komfortný.

• Výška vyvýšených záhonov je variabilná a neovplyvňuje úrodnosť alebo využitie záhona. Je to len otázka komfortu pri obrábaní záhonov a pri zbere úrody. Pamätajte však, že vyššie vyvýšené záhony znamenajú aj väčšiu námahu pri ich napĺňaní substrátom.

• Chodníky medzi vyvýšenými záhonmi by mali mať aspoň 45 cm (na komfortný pohyb a prístup  s náradím či s fúrikom)

• Dno vyvýšených záhonov by malo byť otvorené (aby mali dážďovky a mikrobiálny život prístup do substrátu vo vyvýšených záhonoch)

• Zakladanie vyvýšených záhonov si môžete naplánovať na akékoľvek ročné obdobie, no kvôli ich využitiu je výhodné mať ich hotové ešte pred jarnou výsadbovou sezónou.

• Pri výrobe vyvýšených záhonov pamätajte, že musia vydržať tlak veľkého množstva mokrej, ťažkej zeminy, takže ich konštrukcia musí byť dostatočné pevná. Čím vyšší záhon je, tým by mal byť vyvýšený záhon pevnejší.

Čím naplniť vyvýšený záhon?

Pôda vo vyvýšených záhonoch by mala byť priepustná a mala by obsahovať dostatok organického materiálu. Na prípravu substrátu do vyvýšených záhonov môžete použiť mix záhradnej zeminy s kompostom či vyzretým hnojom, no ak je pôda v záhrade ílovitá, je do mixu vhodné primiešať aj piesok na zvýšenie priepustnosti. Záhradnú pôdu môžete získať aj z priestoru medzi vyvýšenými záhonmi, kde sa môže namiesto pôdy vysypať mulč (kôra, drevná štiepka, slama,...) alebo štrk.

Podľa typu rastlín, ktoré budete vo vyvýšenom záhone pestovať, môžeme pH pôdy znížiť pridaním rašeliny napríklad pre čučoriedky alebo rododendrony, prípadne zvýšiť pridaním drveného vápenca alebo drevného popola. Väčšine rastlín vyhovuje neutrálna až mierne kyslá pôda 6 – 7 pH. kyslosť pôdy si môžete overiť jednoduchým pH testom.

Pestovanie vo vyvýšených záhonoch

Pestovanie zeleniny, ovocia a okrasných rastlín vo vyvýšených záhonoch si nevyžaduje toľko námahy ako tradičné pestovanie pretože odpadá orba a z veľkej časti aj kultivácia pôdy. Jednou z alternatív prípravy pôdy na výsadbu je, že sa pred sadením položí na povrch pôdy vo vyvýšenom záhone len vyzretý kompost v hrubej vrstve (5 – 10 cm), utlačí sa aby bol kompaktnejší a semená či priesady rastlín sa vysádzajú priamo do kompostu.

Odburiňovanie je do veľkej miery nahradené hustejšou výsadbou plodín, používaním mulču, prípadne inými technikami proti burinám a aj z tohto pohľadu si pestovanie vo vyvýšených záhonoch vyžaduje menej námahy.

Vo vyvýšených záhonoch pestovatelia často kombinujú rôzne druhy zeleniny a byliniek, ktoré sa vzájomne pozitívne ovplyvňujú. Ako príklad môžeme uviesť tieto kombinácie rastlín do vyvýšených záhonov. Využíva sa tiež vhodná rotácia rastlín v záhrade, vysádzanie ozimín či iné permakultúrne prvky vďaka ktorým sa úrodnosť pôdy rokmi zvyšuje, pretože sa každoročne nenarúša orbou a premiešavaním jednotlivých vrstiev. Aj preto je pestovanie vo vyvýšených záhonoch čím ďalej tým obľúbenejšie a objavuje ho stále viac ľudí.

Máte skúsenosti s pestovaním vo vyvýšených záhonoch? Neváhajte nám a našim čitateľom o nich dať vedieť nižšie v komentároch.

Použité zdroje: charlesdowding.co.uk , the Secret Garden, motherearthnews.com, modernfarmer.com