Ako pestovať vavrínovec vrátane sadenia, strihania, rozmnožovania a jeho druhov

Vavrínovec lekársky je všestranná, stálozelená rastlina, ktorú je v okrasnej záhrade možné využiť na mnoho spôsobov. Vavrínovce sa najčastejšie pestujú vo forme živých plotov no desiatky kultivarov tejto dreviny ponúkajú aj pôdopokryvné či solitérne formy v rôznych veľkostiach. Medzi prednosti tejto okrasnej rastliny patrí predovšetkým jej odolnosť, nenáročnosť na svetlo a samozrejme krása v podobe sýtozelených listov a bielych kvetov počas jari. Vavrínovec je tiež známy aj pre jeho rýchly rast a tým, že láka opeľovačov a užitočné vtáctvo do záhrady.

Pestovanie vavrínovca nie je vďaka jeho odolnosti a prispôsobivosti náročné, takže s trochou starostlivosti ho môže mať v záhrade každý. V nasledovných riadkoch sa budeme venovať tomu, ako a kedy vavrínovec sadiť, strihať, rozmnožovať a ako sa o túto rastlinu starať aby prosperovala aj v našich klimatických podmienkach.

Pestovanie vavrínovca

Vavrínovec je pomerne odolná drevina, ktorá je natoľko prispôsobivá, že v teplejších častiach sveta sa považuje za inváznu rastlinu. V našich klimatických podmienkach nemá invázny charakter, no vďaka jej prispôsobivosti nie je pestovateľsky náročná. Najdôležitejším faktorom pre úspešné pestovanie vavrínovca je priepustná pôda s dostatkom vlhkosti. Táto rastlina sa vie dobre prispôsobiť rôznym pôdnym (pH 4,5 – 7,5) aj svetelným podmienkam od plného slnka až po tienisté stanoviská, no obľubuje skôr vlhkejšie (nie však premočené) miesta. Najmä mladé rastlinky prosperujú z častejšej zálievky. Staršie vavrínovce s dobre rozvinutou koreňovou sústavou sú už odolnejšie na kratšie obdobia sucha.

Napriek tomu, že vavrínovec pochádza z teplejších častí Ázie a Európy, pomerne dobre odoláva aj nízkym teplotám a s trochou mulču prezimuje aj v chladnejších častiach Slovenska. Pri mrazoch tuhších ako – 21 až -29°C (podľa kultivaru), môžu najmä koncové časti konárov omrznúť, no vavrínovec sa z takéhoto poškodenia ľahko dokáže zregenerovať a na jar znova obrašiť.  

Živý plot z vavrínovca

Vavrínovec patrí k najobľúbenejším rastlinám pestovaným vo forme živého plotu aj vďaka jeho hustému a stálozelenému porastu tvoreného veľkými kožovitými listami. Rastie pomerne rýchlo (30 – 60 cm ročne) a jednotlivé kultivary dorastajú od výšky 1,2 m až do 7 metrov, takže je vhodný na stredné až veľké živé ploty. Vavrínovec dobre znáša aj pravidelný rez, čo je pri pestovaní živých plotov nevyhnutnosťou.

Sadenie vavrínovca

V prvom rade je dôležité vedieť kedy sadiť vavrínovec. Na jeho výsadbu je v prípade voľnokorenných rastlín optimálne jesenné obdobie (október, november), v ktorom je pôda ešte vyhriata a má dostatok vlhkosti. Alternatívou pre sadenie vavrínovca je aj skorá jar. V prípade výsadby vavrínovca v kontajnerovanej forme, môžeme vysádzať počas celej vegetačnej sezóny okrem zimy a letných horúčav.

Vavrínovec vysádzame vo forme živého plota v pomerne veľkých rozstupoch (50 - 90 cm), pretože najmä silno rastúce kultivary vavrínovca sa v dospelosti rozrastú do niekoľkometrovej výšky, no aj značnej šírky, takže rýchlo zaplnia prázdny priestor. Pôda na výsadbu vavrínovca by mala byť bohatá na živiny a taktiež priepustná, aby nebola trvalo premočená.

Pri samotnom sadení vykopeme výsadbovú jamu – dva krát hlbšiu a širšiu ako je koreňová sústava vavrínovca, vložíme do nej vysádzanú rastlinu, prihrnieme pôdou (pre rýchlejší a bohatší rast obohatenú kompostom či hnojivom), utlačíme a výdatne zalejeme. Po výsadbe odstrihneme pár centimetrov z vrcholca vavrínovca, čo rastlinu zastabilizuje a stimuluje k rýchlejšiemu zakoreneniu a budúcemu rastu do šírky. Následne udržiavame pôdu vlhkú až kým rastlina poriadne nezakorení.  

Strihanie vavrínovca

Ako náhle sa vavrínovec po výsadbe príjme, nepotrebuje už veľa údržby. Výnimkou je strihanie, pričom je dôležité vedieť ako a kedy strihať vavrínovec. Ideálnym obdobím na rez vavrínovca je skorá jar - teda obdobie vegetačného pokoja, keď už však nehrozia tuhé mrazy.

Pravidelný rez a udržiavanie kompaktného tvaru vavrínovec stimuluje k hustému rastu, no postačí mu len jeden rez ročne. Výhodou vavrínovca je aj to že pre hustý živý plot je potrebná len 50 cm hrúbka, takže nepotrebuje veľa priestoru na zabezpečenie súkromia. 

Vavrínovec a jeho rozmnožovanie

Vavrínovec si môžeme rozmnožiť najjednoduchšie pomocou odrezkov. Na rozmnožovanie sú vhodné mladé, zelené výhonky s listami. Výhodou mladých odrezkov je, že ich na jar môžeme použiť väčší počet bez toho, aby sme narušili materskú rastlinu. Odrezky by mali byť zdravé a zelené a jednotlivé výhonky je možné nakrátiť na väčší počet menších odrezkov s dĺžkou 5 – 15 cm, pričom odstránime listy zo spodnej časti odrezku a necháme ho s dvoma až troma listami, ktoré tiež skrátime o polovicu. Z mladých odrezkov môžeme vavrínovec rozmnožovať ideálne na jar. Na odoberanie odrezkov používame ostré nožnice a vždy sa snažíme o čistý rez.

Na výsadbu odrezkov používame bežný záhradnícky substrát, prípadne výživnú pôdu s kompostom. Odrezok pred výsadbou môžeme namočiť do rastového hormónu (pri vavrínovci to však nie je nevyhnutné), zapichneme (3 cm) do substrátu a zalejeme. Takto vysadený odrezok umiestnime do polotieňa a pôdu udržujeme vlhkú. Pre zvýšenie pravdepodobnosti prijatia môžeme ešte odrezok zabaliť do igelitovej fólie aby sme vytvorili mini-skleník.

Mladé výhonky zakorenia po dvoch až štyroch týždňoch, pričom je normálne ak listy z odrezkov po čase opadnú. Po zakorenení môžeme odrezky presadiť na ich stále miesto v záhrade, prípadne v kvetináči.

Starostlivosť o vavrínovec

Ako sme už spomenuli vyššie, vavrínovec si nevyžaduje veľa údržby, no bude prosperovať lepšie, ak mu trochu pomôžeme najmä s prezimovaním.

Vavrínovec pred zimou nastelieme slamou alebo čečinou aby sme jeho koreňovú sústavu ochránili pred prípadnými tuhými mrazmi. Alternatívne môžeme použiť aj mulč (drevnú štiepku, kôru,...). Niektoré časti rastliny môžu napriek zatepleniu v zime namrznúť, no po jarnom zostrihu sa rastlina opäť obnoví.

Jedovatý vavrínovec lekársky

Na rozdiel od vavrínu pravého (bobkového listu), sú listy a semená vavrínovca mierne jedovaté pre viaceré živočíchy vrátane človeka čo ich chráni pred škodcami, no pri požití ľudmi vyvolávajú podráždenie a nevoľnosť. Preto je nevyhnutné dozrieť na to aby vavrínovec vo väčšom množstve neskonzumovali deti či domáce zvieratá.  

Vavrínovec a jeho druhy

Vavrínovec lekársky (Prunus laurocerasus) je dostupný vo viacerých kultivaroch, ktoré sa značne líšia najmä vzrastom, takže si je možné vybrať vhodný kultivar pre stredné až vysoké živé ploty alebo pôdopokryvné či solitérne výsadby. Jednotlivé kultivary vavrínovca sa tiež líšia v mrazuvzdornosti. Z viacerých kultivarov vavrínovca vyberáme:

Vavrínovec ‘caucasica‘

Snáď najčastejšie pestovaným druhom vavrínovca je jeho kultivar caucasica. Rastie vzpriamene a dorastá až do 3 - 4 m, takže je vhodný aj na výsadbu vysokých živých plotov. Je mrazuvzdorný do – 27 °C

 

 

 

Vavrínovec ‘etna‘

Etna je ideálnym kultivarom vavrínovca pre výsadbu nižších živých plotov, keďže dorastá len do výšky 2 m. V záhrade sa však jeho husté textúra zelených listov uplatní ako solitérny, stálozelený ker. Typickým znakom etny je aj sfarbenie mladých výhonkov do hnedo - červena. Mrazuvzdornosť do – 27 °C.  

 

Vavrínovec ‘rotundifolia‘

Vavrínovec rotundifolia je charakteristický veľkými, okrúhlymi listami a kompaktným vzrastom  (výška do 3 m a šírka do 1,5 m). V západnej Európe je to azda najznámejší kultivar, no keďže je mrazuvzdorný len do – 21°C, je vhodnejší len pre teplejšie lokalita a chránené stanoviská.

 

 

Vavrínovec ‘novita‘

Vavrínovec ‘novita’ je rýchlo rastúca odroda dorastajúca až do 3 – 5 m výšky a 2 – 3 m šírky, takže je vhodná na výsadbu naozaj mohutných živých plotov. Je veľmi odolná proti mrazom (krátkodobo až do – 30 °C). Hustým porastom a veľkými listami sa podobá kultivaru ‘rotundafoila‘.  

 

Vavrínovec ‘Otto Luyken’

Je kompaktný stálozelený kultivar vavrínovca, dorastajúci len do 1,2 m výšky cca 2 m šírky, takže je vhodný na pestovanie nízkych živých plotov a menších stálozelených krov. Má užšie listy a kvitne počas celej vegetačnej sezóny. Mrazuvzdorný do -24 °C.  

 

 

Vavrínovec ‘Zabeliana’

Dorastá len do výšky 1,3 m, pričom sa vie rozrásť až do 2,5 m šírky. Z tohto dôvodu je vodnou pôdopokryvnou rastlinou do tienistých častí záhrad alebo do kombinovanej výsadby s inými rastlinami. Typickým znakom tohto kultivaru sú pomerne úzke listy. Mrazuvzdorný do – 24 °C.

 

 

 

Užitočné informácie:

1. Prehľad vždyzelených rastlín vhodných na pestovanie živých plotov: 10 druhov stálozelených rastlín pre živý plot

2. Inšpirácie na okrasné záhrady

3. Prehľad záhradníctiev v SR: záhradníctva

 

Použité zdroje: extension.umd.edu, gardenia.net, bonnieplants.com