Vres a jeho pestovanie

Autor
Alena Bieliková

Ako pestovať vresy vrátane ich sadenia, strihania a rozmnožovania

Vresy sú všestranné okrasné trvalky, ktoré sa vďaka ich jedinečným vlastnostiam tešia medzi pestovateľmi veľkej obľube. Sú to stálozelné trvalky, ktoré majú schopnosť meniť svoj vzhľad počas ročných období, čím vdychujú záhradám život aj počas období mimo hlavnej sezóny kvitnutia rastlín. Vres je ideálna rastlina do radových a skupinových výsadieb, do kombinácií s inými rastlinami, no obľúbené je aj pestovanie vresov v kvetináčoch. Vďaka svojej nenáročnosti a odolnosti môžeme nájsť vresy rásť aj v skalkách, na cintorínoch či v predzáhradkách.

Vresy sú navyše veľmi odolné a nevyžadujú si náročnú starostlivosť, takže sú vhodné aj do bezúdržbových záhrad či na málo navštevované miesta. V nasledovných riadkoch sa budeme venovať tomu, ako a kedy vresy sadiť, strihať, rozmnožovať a ako sa o tieto rastliny starať aby prosperovali aj v našich klimatických podmienkach.

Vres a vresovec

Pod označenie vresy pestovatelia často zahrňujú jediný druh rodu vres - vres obyčajný (Calluna vulgaris) ako aj rôzne druhy vresovcov (Erica). Oba tieto rody t.j. vres(calluna) aj vresovec (erica) patria do rovnakej čeľade vresovcovité a podobajú sa malým vzrastom krovitého typu ako aj malými stálozelenými listami či dlhými stonkami, ktoré sa v období kvitnutia pokrývajú zvončekovitými kvietkami. Vresy aj vresovce sa v prírode vyskytujú takmer po celom svete vrátane Európy a môžeme ich nájsť najmä na chudobných a kyslých pôdach rašelinísk a vresovísk.

Medzi vresmi a vresovcami však môžeme nájsť aj drobné rozdiely. Vresy sú väčšinou vyššie (do 60 cm), majú drobnejšie lístky, blízko pri sebe a ich zvončekovité kvietky majú oddelené lupienky. Vres obyčajný kvitne od júla do septembra zatiaľ čo jednotlivé druhy vresovcov väčšinou kvitnú počas neskorej jesene alebo v predjarí. Vresovce majú dlhšie lístky pripomínajúce ihličie umiestnené ďalej od seba. Z pestovateľského hľadiska je vres obyčajný v porovnaní s vresovcami mrazuvzdornejší a v našich klimatických podmienkach dokáže prezimovať aj bez mulču. Výhodou vresovcov je, že znesú na rozdiel od vresov aj menej kyslú pôdu.

Pestovanie vresov a vresovcov

Vresy a vresovce sú veľmi odolné rastliny, takže nie sú pestovateľsky náročné. Najdôležitejšími faktormi pre úspešné pestovanie vresov sú kyslá, priepustná pôda a slnečné stanovisko (minimálne 6 hodín priameho slnka denne). Tieto stálozelené rastliny pomerne dobre odolávajú aj miernemu suchu a pokiaľ sú už dostatočne zakorenené, väčšinou si vystačia aj s vodou zo zrážok. Na to, aby prosperovali nepotrebujú výživnú pôdu, no keďže vresy a vresovce patria do rovnakej čeľade ako čučoriedky, brusnice či rododendrony, nie je prekvapením, že preferujú veľmi kyslé pôdy s pH 4,5 – 6. Pri pestovaní vresov je výhodou aj ich nenáročnosť na hnojenie, pretože tieto rastliny obľubujú skôr menej výživné pôdy, takže ich nie je potrebné hnojiť.

pestovanie vresov

Napriek tomu, že vresy aj vresovce sú stálozelené trvalky, dobre odolávajú aj nízkym teplotám a s trochou mulču prezimujú aj v najchladnejších častiach Slovenska (vres pestovaný v kvetináči sa musí na zimu sťahovať do interiéru na svetlé miesto). Vresy aj vresovce obľubujú kyslú a dokonale priepustnú pôdu, z ktorej prebytočná voda okamžite odtečie a ktorá ju tak ochráni pred bežnou hnilobou koreňov a mrznutiu vody pri koreňoch v zime.

Sadenie vresov

V prvom rade je dôležité vedieť kedy sadiť vresy. Na ich výsadbu je optimálne jarné obdobie, v ktorom sa pôda postupne zohrieva a má dostatok vlhkosti. Alternatívou pre sadenie vresu je aj jeseň, no platí to najmä pre väčšie rastliny, ktoré už vedia prežiť zimu. V prípade výsadby vresov z kvetináča môžeme vysádzať počas celej vegetačnej sezóny.

Pri samotnom sadení vykopeme výsadbovú jamu – dva krát hlbšiu a širšiu ako je koreňová sústava vresu, vložíme do nej vysádzanú rastlinu, prihrnieme pôdou, utlačíme a výdatne zalejeme. Polievame raz týždenne až pokým sa rastlina nezakorení (jedna vegetačná sezóna). Následne si vo väčšine prípadov vystačí s vodou zo zrážok. Vresy sadíme v pomerne malých rozstupoch (20 – 60 cm podľa kultivaru), pretože väčšina druhov dorastá maximálne do 20 až 60 cm výšky a šírky.

Substrát pre vresy

Zloženie a priepustnosť pôdy je pre vresy a vresovce veľmi dôležitá. Obľubujú kyslé pôdy (pH medzi 4,5 a 6 ). Indikátorom nedostatočne kyslej pôdy sú žltnúce listy so zelenými žilkami. Ak sa takéto príznaky objavia, substrát môžete okysliť napríklad okyslovačmi na báze sulfidov železa (vyhnite sa sulfidom hliníka, ktoré sú pre rastliny toxické). Kvôli pH by nemali byť vresy ani vresovce umiestnené blízko betónových múrov a chodníkov, keďže betón postupne zvyšuje zásaditosť pôdy.

Substrát by mal obsahovať minimálne polovicu organickej zložky (rašelina, suché lístie, borovicová kôra) a mal by byť priepustný, keďže vresy a vresovce potrebujú pre zdravý rast koreňovej sústavy kyslík. Na prevzdušnenie pôdy môžeme použiť napríklad rozkladajúcu sa borovicovú kôru, ktorá navyše pôsobí proti hubovým ochoreniam koreňov. Plytká koreňová sústava vresov obľubuje vlhké no nie premočené pôdy. Pre vresy nie sú preto vhodné ťažké, ílovité pôdy.

Pôdu okolo vresov môžeme pokryť mulčom, ktorý ju zachová vlhkú a chladnú. Ideálny je organický mulč ako napríklad borovicová kôra, ihličie alebo piliny, ktoré pri rozklade dodávajú do pôdy živiny.

Vres a jeho strihanie

strihanie vresov Ako náhle sa vres po výsadbe príjme, nepotrebuje už veľa údržby. Výnimkou je strihanie, pričom je dôležité vedieť ako a kedy strihať vresy. Vresy zostrihom udržíme v kompaktnom tvare a posilníme ich kvitnutie. Vresy kvitnúce koncom leta a na jeseň zostrihávame ešte na jeseň ihneď po odkvitnutí a podobne aj vresy kvitnúce na jar režeme v čo najkratšom čase po odkvitnutí. Vždy zostrihneme len stonky tesne pod úrovňou odkvitnutých kvetov, pričom sa môžu na to použiť aj záhradné elektrické nožnice. Takýmto rezom zabezpečíme bohatšie kvitnutie a navyše zabránime prevísajúcim stonkám a vytváraniu prázdnych miest v strede rastliny.

Rozmnožovanie vresov

Vres aj vresovec si môžeme rozmnožiť najjednoduchšie pomocou odrezkov. Na rozmnožovanie sú vhodné jednoročné koncové výhonky. Výhodou rozmnožovania pomocou odrezkov je to, že v podstate vytvárame klony materskej rastliny, takže presne vieme ako budú vyzerať a kvitnúť. Jednoročné odrezky by mali byť zdravé, silné a bez kvetných pukov, ktoré by ich zbytočne vyčerpávali. Dĺžka odrezkov by sa mala pohybovať medzi 5 – 15 cm.

Vres môžeme z odrezkov rozmnožovať na jar aj na jeseň (volíme obdobie, kedy rastlina nekvitne). Na odoberanie odrezkov používame ostré nožnice a vždy sa snažíme o čistý rez. Pri odrezkoch odstránime listy z dolnej polovice odrezku a nožom zoškrabeme z jednej strany pokožku stonky na dolnom konci odrezku.

Na výsadbu odrezkov používame zmes rašeliny a záhradníckeho substrátu či kompostu (50:50). Odrezok pred výsadbou môžeme namočiť do rastového hormónu (pri vresoch to však nie je nevyhnutné), zapichneme (5 cm) do substrátu a zalejeme. Takto vysadený odrezok môžeme zabaliť do igelitovej fólie aby sme vytvorili mini-skleník (pre zvýšenie pravdepodobnosti prijatia). Zasadené odrezky položíme na miesto s dostatkom nepriameho svetla a pôdu udržiavame vlhkú.

Odrezky zakorenia po dvoch až štyroch týždňoch. Po zakorenení môžeme odrezky presadiť na ich stále miesto v záhrade, prípadne v kvetináči.

Starostlivosť o vresy

Ako sme už spomenuli vyššie, vresy a vresovce si nevyžadujú veľa údržby, no budú prosperovať lepšie ak najmä teplomilnejším kultivarom vresovcov trochu pomôžeme s prezimovaním (vres obyčajný je mrazuvzdornejší ako vresovce a väčšinou prežije aj bez mulču).

starostlivost o vres v kvetinaci

Vresovec pred zimou nastelieme ihličím alebo čečinou, aby sme ho ochránili pred mrazmi. Alternatívne môžeme použiť aj mulč (drevnú štiepku, kôru,...), no pri vlhkej zime hrozí pri jeho použití zahnívanie základne rastliny, takže by sa jej mulč nemal dotýkať. Niektoré časti rastliny môžu napriek zatepleniu v zime namrznúť, no po jarnom zostrihu sa rastlina opäť obnoví.

Vresy a ich druhy

Jediným dosiaľ známym druhom vresu je vres obyčajný (calluna vulgaris), je však dostupný v desiatkach kultivarov rôznych farieb, veľkostí a tvarov. Naproti tomu je v rode vresovec (erica) známych viac ako 850 druhov, z ktorých sa niektoré pestujú aj na okrasné účely. Pestovateľsky najobľúbenejším druhom rodu erica je vresovec pleťový (erica carnea) dostupný v desiatkach kultivarov líšiacich sa vo farbách či v tvaroch, no zriedkavejšie sa môžeme stretnúť aj s inými druhmi vresovcov ako sú napríklad vresovec vznešený (erica gracilis), vresovec popolavý (erica cinerea), vresovec darleyský (erica darleyensis) či vresovec stromový (erica arborea). Na záver sme z tisícov rôznych kultivarov vresov a vresovcov vybrali tieto pre vašu inšpiráciu: