Pestrec mariánsky - pestovanie od klíčenia cez výsev až po rozkvitnuté rastliny
Začiatkom tohtoročnej jari som chcela pestovanie pestreca mariánskeho vyskúšať po prvýkrát.
Keď som, ale do internetového vyhľadávača zadala výraz - pestrec mariánsky pestovanie – vyhodilo mi len dva výsledky, kde som sa toho popravde veľa nedozvedela. Tak som sa do jeho pestovania pustila sama.
Semená a ich klíčivosť
Na internete nájdete zopár predajní, ktoré predávajú semená pestreca mariánskeho. Ja som však na výsev použila semienka, ktoré boli určené na prípravu čaju. Jedno balenie vás vyjde približne na tri eurá a semená budete môcť rozdávať. Je pravda, že ich klíčivosť bola dosť zlá. Asi zo sto semien mi vyklíčilo len 8-10 kúskov. Priznám sa, že neviem povedať čím bola nízka klíčivosť spôsobená. Môže ísť o špecifikum tohto druhu rastliny. Pripúšťam však i možnosť, že semená boli staré, respektíve neboli určené na výsev. Tie, ktoré boli „v poriadku“, vyklíčili v priebehu týždňa. Najprv som ich nechala namočené vo vode asi dva dni ( mal to byť deň, ale keď človek zabudne, tak čo sa dá robiť?) a následne vložila do prikrytej misky.
Kedy a ako vysievať
Pestrec mariánsky pochádza z oblastí Stredomoria. V našich končinách ide len o zdomácnenú rastlinu. Preto mi bolo jasné, že poklesy teplôt, by jej mohli uškodiť. Vo všeobecnosti si radšej predpestujem sadenice, takže som to tak urobila aj v tomto prípade. Prvé semená pestreca som do kvetináčov vysiala ešte začiatkom marca. Pripravte sa na to, že potom ako vyklíčia, je ich rast naozaj rýchli. V priebehu dvoch týždňov som mala na parapetnej doske asi 5 centimetrov vysokú rastlinu. O ďalšie dva týždne podrástla o ďalších 5 centimetrov a poriadne zmohutnela. V tejto dobe bol začiatok marca. Aj napriek tomu, že bodliak rástol vo väčšom kvetináči, začal pomaly chradnúť. Podľa mňa, by malo byť pestovanie najmä o experimentovaní, takže som to riskla a pestrec putoval na záhradu. Zo všetkých, asi desiatich kúskov, je tento najväčší krásavec. Nižšie teploty mu absolútne neuškodili a prvé kvety sa na jeho vrchole objavili už v priebehu júna. Tento rok však bola jar pomerne teplá. Preto neviem s istotou povedať, čo by s mladými rastlinami urobili mrazy okolo mínus troch až piatich stupňov.
Podľa rád, ktoré som našla na internete, sa môže pestrec mariánsky vysiať koncom marca aj priamo do pôdy. Keďže s týmto postupom nemám skúsenosti, neviem vám k nemu nič zodpovedne povedať.
Pôda, stanovisko a zálievka
O tomto bodliaku sa dočítate, že ide o suchomilnú rastlinu, ktorá miluje slnko a rastie v pieskovej pôde. Moja prax mi však ukázala, že bodliak porastie v akejkoľvek pôde. Pri prvom som vykopala dieru, ktorú som naplnila zeminou zmiešanou s pieskom. Ďalšie rastliny však putovali do hlinitej pôdy a posledné kúsky do vyslovene ťažkej a kyslej, teda čisto ílovitej zeme. Môžem povedať, že sa im darí narovnako. Čo sa týka stanoviska, moji fešáci rastú na priamom slnku, v polotieni a dokonca i v úplnom tieni. Jediné na čo dajte naozaj pozor je zálievka. Po niekoľkých horúcich a slnečných dňoch bodliaky potrebovali poliať, pretože boli úplne zvädnuté. To isté platí aj pri sadeničkách. Polievajte ich každý druhý deň. Ak by vám úplne „umreli“, po poriadnej dávke vody sa pekne spamätajú.
Žiadna citlivka
Pri predpestovaných sadeniciach sa vám môže stať, že na nejaké zabudnete. Stalo sa to samozrejme aj mne. Posledné kúsky, ktoré ostali na parapetnej doske, vyzerali katastrofálne. V podstate im opadali všetky listy a tie zvyšné tri totálne zožltli a vyschli. Predsa som ich vyskúšala posadiť do záhrady. Asi týždeň to s nimi vyzeralo zle. Nad zemou v podstate neostalo z rastliny takmer nič. Potom sa však objavili nové lístky a koncom júna z nich boli mohutné rastliny pripravené na kvitnutie. Vďaka tomu som zistila, že pestrec mariánsky v skutočnosti nie je až taká citlivka, ako sa môže na prvý pohľad zdať.
