Ako pestovať hortenziu vrátanie jej sadenia, strihania, rozmnožovania a prehľadu druhov

Hortenzia je elegantná krovitá trvalka, ktorá svojim starodávnym šarmom priťahuje pozornosť. Kvitne nádhernými súkvetiami, ktoré sa počas leta stávajú stredobodom záhrady a vytvárajú v nej nezameniteľnú atmosféru. Hortenzie sú pritom nenáročné na pestovanie, tolerujú takmer akúkoľvek pôdu a dokážu produkovať bohaté a dlhotrvajúce kvitnutie.  V záhradnom dizajne sa tieto trvalky dorastajúce od desiatok centimetrov až do 3. metrov (podľa druhu hortenzie) používajú ako solitéry, v spoločných výsadbách v záhonoch no aj v kvetináčoch.

Hortenzia nie je nárožná na údržbu, no pri správnej starostlivosti dokáže táto rastlina bohatšie kvitnúť a podstatne predĺžiť obdobie kvitnutia.  V tejto téme sa preto budeme venovať tomu ako pestovať hortenzie aby prosperovali v našich klimatických podmienkach vrátane sadenia, strihania, starostlivosti, rozmnožovania a zároveň zosumarizujeme najznámejšie druhy hortenzií.

Pestovanie hortenzie

Hortenzia je pomerne odolná a pestovateľsky nenáročná trvalka. Najdôležitejšími faktormi pre úspešné pestovanie hortenzie sú polotienisté stanovisko (ideálne s obedňajším tieňom a ranným a večerným slnkom) a dobre priepustná pôda. Táto rastlina  obľubuje stredne vlhké pôdy, takže pri dlhšom období bez zrážok si vyžaduje hlbokú zálievku dva krát týždenne a to najmä počas letného kvitnutia (polievame vždy skoro ráno alebo neskoro večer a vyhýbame sa polievaniu listov alebo kvetov). Z tohto dôvodu je výhodné prikryť pôdu v okolí základne rastliny mulčom (kôra, drevná štiepka) aby nestrácala rýchlo vlhkosť. dobre odoláva aj nízkym teplotám a s trochou mulču prezimuje aj v najchladnejších častiach Slovenska (hortenzia pestovaná v kvetináči sa musí na zimu sťahovať do interiéru na svetlé miesto).

Hortenzia má rada vlhkú, no nie premočenú pôdu a preto jej vyhovujú priepustné pôdy, z ktorých prebytočná voda okamžite odtečie a ktorá ju tak ochráni pred hnilobou koreňov a mrznutiu vody pri koreňoch v zime. Hortenzia sa prispôsobí každému typu priepustnej pôdy s dostatkom živín a tolerantná je aj k rôznemu pH pôdy. Ak je pôda dostatočne výživná, na podporu kvitnutia hortenzia nepotrebuje žiadne hnojenie, no pri chudobnejších pôdach je vhodné pridať na jar vrstvu kompostu alebo vyvážené tekuté hnojivo v apríli a v júni. Ak je už hortenzia dostatočne zakorenená väčšinou si vystačí s vlahou zo zrážok a okrem občasného zostrihu si nevyžaduje inú údržbu.

Farba kvetov niektorých druhov hortenzie (vrátane najznámejšej hortenzie kalinolistej a hortenzie pílovitej) sa mení v závislosti od pH pôdy od modrej (v kyslých pôdach s pH menej ako 5,5) cez ružovú, až po červenú (v zásaditých pôdach). Je to spôsobené väčšou mierou vstrebávania hliníka z pôdy s nižším pH, čo sa prejavuje modrým sfarbením kvetov hortenzie. Sfarbenie kvetov sa dá v dlhodobom horizonte (mesiace) zmeniť úpravou pH pôdy (zvýšenie pH napríklad pridaním vápenca či popola a zníženie pH pridaním rašeliny).

Sadenie hortenzie

V prvom rade je dôležité vedieť kedy sadiť hortenziu. Na jej výsadbu je optimálne jarné obdobie, ihneď po pominutí hroby mrazov, kedy sa pôda postupne zohrieva a má dostatok vlhkosti. Alternatívou pre sadenie hortenzie je aj jeseň, pred príchodom prvých mrazov, no platí to najmä pre väčšie rastliny, ktoré už vedia prežiť zimu. V prípade výsadby hortenzie z kvetináča/kontajnera môžeme vysádzať počas celej vegetačnej sezóny, no letným horúčavám by sme sa mali vyhnúť.

Hortenziu sadíme v pomerne veľkých rozstupoch (1 - 3 m), pretože niektoré kultivary sa v dospelosti rozrastú až do 3-metrovej výšky aj šírky. Pôda na výsadbu hortenzie by mala byť bohatá na živiny a dostatočne priepustná. V prípade chudobnej pôdy je potrebné pridať do výsadbovej jamy kompost alebo záhradný substrát.  

Pri samotnom sadení vykopeme výsadbovú jamu – dva krát hlbšiu a širšiu ako je koreňová sústava hortenzie, vložíme do nej vysádzanú rastlinu, prihrnieme pôdou, utlačíme a výdatne zalejeme. Polievame dva krát týždenne až pokým sa rastlina nezakorení. Prvý rok je potrebná častejšia zálievka, následne si už hortenzia väčšinou vystačí s vodou zo zrážok.

Strihanie hortenzie

Ako náhle sa hortenzia po výsadbe príjme, nepotrebuje už veľa údržby. Výnimkou je strihanie, pričom je dôležité vedieť ako a kedy strihať hortenziu. Hortenzie najbohatšie kvitnú ak ich necháte rásť do ich prirodzeného tvaru a výšky a rezom odstraňujete len staré a poškodené konáre. Ak ich však chcete tvarovať, dôležité je správne načasovanie rezu. 

Väčšina druhov hortenzie (Hortenzia kalinolistá (hydrangea macrophylla), Hortenzia dubolistá (H. quercifolia), Hortenzia pílovitá (H. serrata) a popínavé hortenzie (H. anomala)) kvitnú na jednoročnom dreve, ktoré vyrástlo počas predchádzajúcej sezóny a preto sa strihajú čo najskôr po odkvitnutí, pretože tieto druhy si vytvárajú kvetné puky na ďalšiu sezónu hneď po odkvitnutí(prelom leta a jesene). Ak by sme tieto druhy hortenzií strihali neskôr v jeseni alebo na jar, prišli by sme o časť budúcich kvetov. Výnimku tvoria druhy, ktoré kvitnú na mladom dreve (hortenzia metlinatá ( hydrangea paniculata) a hortenzia stromovitá (H. arborescens)), ktoré sa strihajú v predjarnom období vo fáze vegetačného pokoja rastliny. Tieto druhy môžeme v tomto období výraznejšie tvarovať bez obáv, že by sme prišli o budúce kvety.  

Väčšina moderných kultivarov hortenzií kvitne na starom aj mladom dreve. Aj tieto typy hortenzií sa strihajú čo najskôr po odkvitnutí, čím sa vyhneme narušeniu tvorby pukov na ďalšiu sezónu. Kvitnúť však budú aj pri neskoršom reze, i keď zakvitnú podstatne neskôr v lete a kvitnutie nebude také bohaté.  

Odstraňovanie už odkvitnutých kvetov hortenzie počas leta povzbudzuje rastlinu k opätovnému rastu a kvitnutiu. Na jeseň však už odkvitnuté kvety neodstraňujeme, pretože by sme stimulovali rast nových výhonkov, ktoré by počas zimy omrzli.

Hortenzia a jej rozmnožovanie

Hortenziu si môžeme rozmnožiť najjednoduchšie pomocou odrezkov. Na rozmnožovanie sú najvhodnejšie mladé, koncové výhonky s listami. Výhodou mladých odrezkov je, že ich na jar môžeme použiť väčší počet bez toho, aby sme narušili materskú rastlinu. Odrezky by mali byť zdravé, silné a bez kvetných pukov, ktoré by ich zbytočne vyčerpávali. Dĺžka mladých odrezkov by mala byť 15 - 20 cm.

Z mladých odrezkov môžeme hortenziu rozmnožovať ideálne na prelome jari a leta, pričom na odoberanie odrezkov používame ostré nožnice a vždy sa snažíme o čistý rez. Pri mladých odrezkoch odstránime listy z dolnej polovice odrezku, pričom na hornom konci necháme aspoň 2 páry listov.

Odrezok pred výsadbou do substrátu (záhradnícky substrát) môžeme namočiť do rastového hormónu (na zvýšenie pravdepodobnosti prijatia), zapichneme do substrátu až tesne pod prvé listy a zalejeme. Takto vysadený odrezok môžeme zabaliť do igelitového vrecka aby sme vytvorili mini-skleník (listy by sa nemali dotýkať fólie aby nezačali hniť) a uložíme ho na teplé miesto chránené od priameho slnka a substrát udržiavame mierne vlhký.

Mladé výhonky zakorenia po dvoch až štyroch týždňoch. Po zakorenení môžeme odrezky presadiť na ich stále miesto v záhrade, prípadne v kvetináči.

Prezimovanie hortenzie

Ako sme už spomenuli vyššie, hortenzia si nevyžaduje veľa údržby, no bude prosperovať lepšie ak jej trochu pomôžeme najmä s prezimovaním.

Hortenziu pred zimou nastelieme slamou alebo čečinou aby sme ju ochránili pred mrazmi. Alternatívne môžeme použiť aj mulč (drevnú štiepku, kôru,...), no pri vlhkej zime hrozí pri jeho použití zahnívanie základne rastliny. Niektoré časti rastliny môžu napriek zatepleniu pri tuhších mrazoch namrznúť, takže síce prídete o časť skorého kvitnutia no podzemná časť hortenzie aj tak prežije a rastlina bude kvitnúť, i keď neskôr v lete (platí to najmä pre moderné kultivary, ktoré kvitnú na starom aj mladom dreve). V každom prípade platí, že čím hrubšou vrstvou hortenziu zateplíme, tým viac kvetných pukov na starom dreve prežije a tým bohatšie a skoršie kvitnutie rastline zabezpečíme.

Hortenzia a jej druhy

Rod hortensia/hydrangea zahŕňa viac ako 70 druhov, ktoré je možné nájsť voľne v prírode a to najviac vo Východnej Ázii a v Južnej a severnej Amerike. V záhradách sa pestuje len zopár druhov, z ktorých medzi najznámejšie patria:

Hortenzia kalinolistá hydrangea macrophylla

Známa tiež ako ‘francúzska hortenzia‘, je najznámejší a najčastejšie pestovaný druh hortenzie v našich klimatických podmienkach. Podľa kultivaru v dospelosti dorastá od 0,5 do 2,5 m. Hortenzia kalinolistá sa rozďeľuje na tzv. chumáčové (mophead) a čipkované (lacecap - Hydrangea macrophylla normalis) hortenzie. Pod hortenziou si väčšina pestovateľov predstaví práve chumáčové hortenzie, s ktorými sa môžeme stretnúť v našich záhradách najčastejšie a sú charakteristické guľovými súkvetiami vo farbách od modrej, bielej až po ružovú, pričom ich farba závisí od pH pôdy.

Čipkované (lacecap) hortenzie sa odlišujú plochými súkvetiami obkolesenými väčšími kvietkami pripomínajúcimi čipku.  

Známe kultivary:

• hortenzia kalinolistá early blue: modré kvety, dorastá do výšky 1,5 m

• hortenzia kalinolistá bouquet rose: ružové kvety, dorastá do výšky 1,5 m

• hortenzia kalinolistá color fantasy: červené až tmavoružové kvety a tmavé listy, dorastá do 1 m

• hortenzia kalinolistá blue wave(lacecap): ploché modré súkvetia obkolesené bieloružovými kvetmi, dorastá do 2 m. 

Hortenzia dubolistá Hydrangea quercifolia

To, odkiaľ dostala hortenzia dubolistá je očividné podľa tvaru jej listov pripomínajúcich dubové listy. Navyše sa listy hortenzie dubolistej, ktoré podľa kultivaru dorastajú od 10 do 20 cm, aj sfarbujú do jesenných farieb tak ako duby, čo je jedinečné len pre tento druh hortenzie. Hortenzia dubolistá vytvára dlhé špicaté súkvetia v tvare obrátených kornútov, pričom je dostupná v bohatej palete farieb od bielej a modrej až po červenú, podľa kultivaru.

Známe kultivary:

• Hortenzia dubolistá amethyst: veľké zelené listy meniace na jeseň farbu, ružovkasté súkvetia, dorastá do 1,5 m

• Hortenzia dubolistá snow queen: veľké zelené listy meniace na jeseň farbu, biele súkvetia, dorastá do 2 m

Hortenzia pílovitá Hydrangea serrata

Hortenzia pílovitá sa v mnohom podobá na hortenziu kalinolistú a preto ju mnoho botanikov považuje len za jej poddruh. Oproti hortenzii kalinolistej má však nižší vzrast, kompaktnejší, guľovitejší tvar a je aj odolnejšia voči mrazom. Svoj názov dostala táto hortenzia podľa pílovitých okrajov jej úzkych, tmavých listov. Hortenzia pílovitá vytvára ploché súkvetia drobných kvietkov obkolesených väčšími kvetmi v inom farebnom odtieni, ktoré pripomínajú čipkovaný vzor.   

• Hortenzia pílovitá blue bird: modré kvety obkolesené ružovofialovými kvetmi, kompaktný, guľovitý tvar, dorastá do 1,5 m

• Hortenzia pílovitá preziosa: kompaktný, guľovitý tvar, dorastá do 1,5 m, vytvára kvety v pestrej zmesi farieb (modrá, fialová, zelená a ďalšie)

Hortenzia anomala poddruh patiolaris Hydrangea anomala

Tieto popínavé hortenzie pochádzajú z východnej Ázie a vyznačujú sa lianovitým vzrastom. Dokážu dorásť aj do 10 metrovej výšky a popritom každú sezónu produkovať bohaté kvitnutie. Aj hortenzia anomala je odolná na naše klimatické podmienky, takže v záhradnom dizajne patrí medzi obľúbené popínavé rastliny.

Známe kultivary:

• Najčastejšie sa pestuje v prirodzenej, nešľachtenej forme. Medzi menej známe kultivari patria ‘semiola’, ‘green racer’ a ‘firefly’

Hortenzia metlinatá hydrangea paniculata

Hortenzia metlinatá je známa najmä vďaka špicatým, metlinatým súkvetiam, ktoré sú najskôr biele a neskôr sa sfarbujú do rôznych odtieňov ružovej. Tento druh hortenzie je tiež charakteristický menšími a užšími listami, ktoré vyrastajú zo stonky po troch a sú rozmiestnené podobne ako u praslenovitých rastlín. Hortenzia metlinatá je spomedzi najznámejších druhov najodolnejšia voči mrazom a niektoré kultivary dokážu vytvárať menšie drevnaté stromy s kmeňom.

Známe kultivary:

• Hortenzia metlinatá limelight: dorastá do 2 m a vytvára atraktívne bielo-zelené kvety

• Hortenzia metlinatá phantom: dorastá do 1,5 m a vytvára ružovkasté súkvetia

• Hortenzia metlinatá levana: dorastá až do 3 -4 m a vytvára veľké, biele súkvetia

Hortenzia stromčekovitá Hydrangea arborescens

Hortenzia stromčekovitá pochádza zo Severnej Ameriky a kvôli svojej forme rastu sa často nazýva aj ‘divoká hortenzia’. Oproti hortenzii kalinolistej má užšie listy s výraznejšou textúrou. Tento druh zvládne aj horúčavy a stanoviská s plným slnkom a je odolná aj proti silným mrazom, takže má v záhradách široké uplatnenie. Vďaka svojej výške a hustému porastu sa často vysádza aj vo forme živých plotov.

Známe kultivary:

• Hortenzia stromčekovitá annabelle: dorastá do 2 m a vytvára bohaté, biele súkvetia v tvare gule

 

Medzi menej známe druhy patria Hortenzia drsná (hydrangea aspera), hydrangea heteromala, Hortenzia Sargentova (Hydrangea sargentiana), hortenzia robusta (Hydrangea robusta) a mnohé iné.

 

Užitočné informácie:

1. výber trvaliek do záhrady: najkrajšie trvalky

2. prehľad zaujímavých záhradných riešení: inšpirácie na okrasné záhrady

 

Použité zdroje: extension.uga.edu, gilmour.com, almanac.com,