Prečo je dôležité poznať pH pôdy, ktoré rastliny obľubujú kyslú alebo zásaditú pôdu a akým spôsobom môžeme pH pôdy upraviť?

Pri plánovaní rozmiestnenia rastlín v úžitkovej ako aj okrasnej záhrade je užitočné vedieť, aké máme v záhrade pH pôdy, pretože rôznym rastlinám vyhovuje rôzna kyslosť (pH) pôdy. Stupnica pH opisuje nakoľko je pôda kyslá alebo naopak zásaditá(alkalická). Táto stupnica má rozpätie 0 až 14, pričom hodnota pH 7 je neutrálna, pH menšie ako 7 indikuje kyslé prostredie a naopak pH väčšie ako 7 signalizuje zásaditú látku. Čím nižšie číslo pH, tým vyššia je kyslosť (acidita) a tým nižšia zásaditosť(alkalita) danej látky (v našom prípade pôdy).

PH pôdy ovplyvňuje pestované rastliny viacerými spôsobmi. Kyslosť pôdy má v prvom rade vplyv na rozpustnosť potrebných minerálov v pôde a schopnosť rastlín tieto živiny čerpať z pôdy. Znamená to že napriek dostatku živín v pôde nemusia byť pre rastlinu pri nesprávnom pH pôdy dostupné. PH je taktiež dôležité pre život pôdnych baktérií a živočíchov ako aj samotnú štruktúru pôdy. Všetky tieto faktory majú spoločne vplyv na to, ako sa rastlinám bude dariť a ako odolné budú voči chorobám a škodcom.

To aké pH pôda má, závisí najmä od pôdneho zloženia (íl, piesok, vápenec a iné prirodzené zložky v pôde), no aj od spôsobu akým na pôde hospodárime. Kyslosť pôdy sa postupom času môže zvyšovať používaním hnojív (najmä syntetických), prípadne zeleným hnojením (zapracovávaním zelených rastlín alebo mulču do pôdy).

Zaujímavosť: z chemického hľadiska kyslosť znamená schopnosť molekúl danej látky odovzdávať protóny a naopak zásaditosť znamená schopnosť molekúl prijímať protóny.

Ako zistiť pH pôdy

Meranie pH pôdy sa vykonáva pomocou látok, ktoré so zmenou pH menia farbu. Takéto látky označujeme ako indikátory pH. Medzi najpraktickejšie a zároveň cenovo najdostupnejšie patria lakmusové indikátorové papieriky na meranie pH. Je ich možné zohnať v lekárňach či vo väčších drogériách a ich cena sa pohybuje v centoch za kus.

Pri samotnom testovaní zoberieme skúmanú vzorku suchej pôdy (stačí zopár gramov), vložíme ju do pohára, zalejeme destilovanou vodou (čím teplejšia tým lepšie) cca. v pomere 1:1, dôkladne premiešame a rozdrobíme pôdu vo vode, necháme pár hodín vylúhovať a do takto pripraveného roztoku ponoríme jednorazový indikátorový papierik. Farba papierika sa do pár sekúnd zmení a daný farebný odtieň (od červenej (kyslá) cez žltú a zelenú (neutrálna) až po modrú (zásaditá)) nám signalizuje pH testovanej pôdy. Pri testovaní sa používa destilovaná voda, pretože jej pH je neutrálne (7), zatiaľ čo voda z vodovodu je zásaditejšia a ovplyvnila by meranie. Indikátorové papieriky na meranie pH pôdy nemusia mať stupnicu 0 až 14 pH. Pre pôdne testovanie postačuje ak ich stupnica obsahuje hodnoty od 4 do 9 pH.

Ďalšou alternatívou ako zistiť pH pôdy je použitie pH metra (elektronický merač kyslosti pôdy pH), ktorý funguje na princípe merania vodivosti pôdy, ktorú ovplyvňuje aj kyslosť látok. PH metre sú cenovo dostupné a tiež praktické, keďže ich stačí zapichnúť do pôdy a prístroj na displeji ihneď zobrazí dané pH pôdy. PH metre však nie sú až také presné, pretože ich presnosť ovplyvňuje vlhkosť pôdy ako aj typ vlhkosti (vody) v pôde.

Podľa výsledného pH môžeme pôdu klasifikovať ako:

pH 5.0 a menej – veľmi kyslá pôda

pH 5.1 - 6.0 – kyslá pôda

pH 6,1 až 7 – neutrálna až mierne kyslá pôda

pH 7,1 až 8 – alkalická (zásaditá) pôda

Ako upraviť pH pôdy

Kyslosť pôdy môžeme podľa potreby zvýšiť, prípadne znížiť podľa druhov rastlín, ktoré chceme v záhrade pestovať. V prípade kyslých pôd, môžeme pH zvýšiť pridaním vápna (drveného vápenca) alebo drevného popola. Ak máme naopak príliš zásaditú pôdu a potrebujeme jej pH znížiť, je to možné pridaním rašeliny, zapracovaním čerstvého organického materiálu (ihličie, oziminy, mulč,...) do pôdy, prípadne pridaním síry či hnojív. Ak by ste chceli po úprave pôdu znova testovať na pH, je potrebné počkať s ďalším pH testovaním, kým sa jednotlivé zložky vzájomne zneutralizujú (cca. 3 mesiace), aby sme získali presné údaje.

Aké pH pôdy vyhovuje jednotlivým druhom rastlín?

Rôzne druhy rastlín sú prispôsobené na rôzne typy pôdy a platí to aj o pH (kyslosti) pôdy. Jednotlivé druhy rastlín majú takisto rôzny rozsah pre pH pôdy v ktorej môžu prosperovať. Napríklad lesné jahody majú široký rozsah tolerovaných pH (5.0 - 7.5), takže sa im darí v kyslých aj v zásaditých pôdach, zatiaľ čo čučoriedky zvyčajne prosperujú len v úzkom rozsahu pH (4.5 - 5.0).

Väčšine úžitkových aj okrasných rastlín vyhovuje neutrálna až mierne kyslá pôda s pH 6 - 7 a preto sa tieto hodnoty pH pôdy považujú za ideálne. Keďže ide o prevažnú väčšinu druhov rastlín, tieto druhy zeleniny, ovocia a okrasných rastlín nespomenieme a uvedieme len najznámejšie kyslomilné rastliny, ktoré preferujú nižšie pH a rastliny, ktoré naopak akceptujú aj zásaditejšie prostredie.

Kyslomilné rastliny obľubujúce veľmi kyslú pôdu (pH 4 - 5 )

• Čučoriedky

• Brusnice

• Rododendrony

• Vresy

• Hortenzia (modré kvety)

• Kalina

 

Rastliny obľubujúce kyslú pôdu (pH 5 - 6)

• zemiaky

• bataty

• černice

• baklažán

• melón

• bazalka

• jabloň

• javor

 

Rastliny ktoré okrem mierne kyslej a neutrálnej pôdy dobre tolerujú aj zásaditú pôdu až do pH 8

• Bôbovité rastliny (fazuľa, hrach, ďatelina, vika,…)

• Zelenina (špargľa, repa, kapusta, kel, pór, špenát, cesnak, kukurica, karfiol, paradajky)

• Bylinky (majorán, levanduľa, rebríček, šalvia)

• Okrasné rastliny (zimozeleň, orgován, hosta, ľalia, klematis, chryzantéma, cínia, viaceré okrasné trávy, brečtan)

• Dreviny (tuja, cypruštek, ibištek, zlatý dážď, buk, jaseň, gaštan, čerešna, sakura)

 

Užitočné informácie:

1. ako ovplyvňujú jednotlivé minerály rastliny: Význam minerálov vo výžive rastlín

2. ako pripraviť pôdu v záhrade na jarnú sezónu: Príprava pôdy pred jarnou výsadbou

 

Použité zdroje: gardeningtheme.com, pss.uvm.edu, hortnews.extension.iastate.edu