Všetko o pestovaní jahôd

Naučte sa ako pestovať jahody plné chuti a sviežosti

Doma vypestované jahody sú tisíckrát chutnejšie ako tie zo supermarketov. Toto prvé ovocie leta je jedným z najchutnejších drobných ovocí vôbec. Jahody sú jedny z najjednoduchších rastlín na pestovanie vďaka odolnosti voči nízkym teplotám a ich prispôsobivosti. Môžete ich pestovať v záhradke, vo vyvýšených záhonoch  alebo v kvetináčoch na balkóne.

Odrody Jahôd

Jednotlivé odrody jahôd rozdeľujeme do dvoch hlavných skupín podľa obdobia kedy prinášajú plody:

Klasické jahody (napr.senga sengana, haneoye, elvíra, atď.), rodiace zhruba tri týždne zvyčajne v júni až júli. Klasické jahody sa ešte rozdeľujú na skoré a neskoré podľa obdobia kedy začnú plodiť. Ich plody sú spravidla veľmi kvalitné a najlepšie sa hodia na dlhšie skladovanie a zaváranie.

Stále rodiace jahody (napr. diamante, aromas, selva, atď), ktoré plodia celú sezónu až do prvých mrazov. Počas skorého leta je ich plodivosť najvýraznejšia, no naďalej kvitnú a prinášajú plody v menšom množstve až do jesene. Na dobrú plodivosť potrebujú chladnejšie noci (pod 18 stupňov celzia). Skvelo sa hodia aj na pestovanie vo väčších kvetináčoch a vyvýšených záhonoch.

Okrem týchto dvoch základných skupín existuje veľa iných typov – napríklad lesné jahody alebo rôzne previsnuté formy vhodné do kvetináčov.

Kedy sadiť jahody

Jahody môžeme začať sadiť skoro na jar (približne 6 týždňov pred posledným jarným mrazom) alebo ich sadíme počas neskorého leta (druhá polovica augusta) až jesene. Ak máte sadenice predpestované v kvetináčoch, môžete vysádzať počas celého roka.

Ako sadiť jahody

ako sadiť jahodyNa výsadbu si vyberte slnečné stanovisko s úrodnou pôdou bez burín. Jedna rastlina plodí bohato dva až štyri roky, takže pôda musí obsahovať veľa živín. Ideálny je kvalitný kompost no použiť môžete aj vyzretý hnoj a zapracovať ho do pôdy. Po dvoch až štyroch rokoch je potrebné rastliny vymeniť za nové, no kvôli úrodnosti pôdy ako aj škodcom a chorobám sa neodporúča vysádzať jahody vždy na rovnaké miesto.

Niektoré odrody sa dajú vysádzať aj priamo zo semien, no vo väčšine prípadov sa sadia predpestované sadeničky, prípadne voľnokorenné dormantné sadenice predávané vo zväzkoch.

Základným pravidlom pri vysádzaní jahôd je aby bolo srdiečko (širšia časť rastliny, odkiaľ vyrastajú listy) na úrovni pôdy. Najčastejšou chybou pri výsadbe jahôd je, že srdiečko skončí zahrabané pod úrovňou pôdy. Takáto rastlina potom neprosperuje a môžu ju napádať rôzne choroby.

Rozdeľte jednotlivé sadenice a odstrihnite prípadné poškodené alebo choré/suché listy a koreňe. Nájdite srdiečko a zasaďte rastlinku tak, aby bolo srdiečko na úrovni pôdy a korene boli voľne roztiahnuté v pôde. Pestovanie  jahôd si vyžaduje mierne kyslú pôdu (PH 5,5 až 6,5). Ak po výsadbe jahôd pokryjete pôdu okolo rastliniek mulčom, značne vám to uľahčí neskoršiu prácu s odburiňovaním a zredukuje potrebu zálievky. Mulč takisto zachováva kyslosť pôdy.

Spon(vzdialenosť jednotlivých rastlín medzi sebou pri výsadbe) závisí od použitej odrody. Jahody ktoré často vyháňajú poplazy by mali byť vysádzané až v 45 cm rozostupoch. Varietám ktoré nemajú mnoho poplazov (napr. lesné jahody) postačí aj 30 cm spon.

Starostlivosť o jahody

Ak ste jahody sadili na jar, počas ich prvej sezóny sa odporúča redukcia kvetov a to najme u klasických odrôd jahôd. Rastliny sa tak nevysilia a budúcu sezónu môžete očakávať bohatú úrodu. Pri stále rodiacich jahodách sa taktiež odporúča jarná prebierka kvetov, čo má za následok bohatšiu a chutnejšiu plodivosť počas druhej polovice sezóny. Pri silno rastúcich varietách odstrihnite približne polovicu poplazov, aby ste pomohli materským rastlinám koncentrovať sa na budúcoročnú úrodu.  Ak nepotrebujete viac rastlín, môžete odstrániť aj všetky poplazy.

Po zbere poslednej úrody jahôd je potrebné upraviť hriadky: povytŕhajte všetku burinu a zostrihnite jahody do výšky 10 cm a doplňte jahodám výživu zapracovaním 2 cm vrstvy kompostu do pôdy.

Väčšina jahôd vyháňa poplazy, z ktorých sa najlepšie množia ďalšie rastlinky: Zakorenený poplaz vyberte zo zeme skoro na jar alebo potom až od polovice augusta, odstrihnite samotné poplazy tak aby zostal len korienok a listy a takúto sadeničku môžete zasadiť na svoje stanovište.

Zber a skladovanie jahôd

Chuť a vzhľad sa môže v jednotlivých sezónach značne líšiť. Chladné, mokré počasie počas jari môže viesť k mäkkým a vodnatým jahodám, zatiaľ čo teplé a slnečné počasie prináša sladšie a pevnejšie plody.

Jahody zbierajte aj s kúskom stonky, ktorú odstráňte až tesne pred konzumáciou. Jahody tak zostanú dlhšie čerstvé. Najvhodnejší čas na zber jahôd je ráno, keď sú teploty ešte nižšie. Okamžite po zbere ich je potrebné umiestniť do chladničky. Jahody spotrebujte do troch dní od zberu aby ste si naplno vychutnali ich chuť a farbu.

Prevencia proti škodcom a chorobám jahôd

Slimáky vyhrýzajú okrúhle diery do plodov v noci a počas dňa sa skrývajú. Ich stav môžete redukovať manuálnym zberom, pascami na slimáky prípadne rôznymi prípravkami proti slimákom. Vyvýšené záhony vybavené plechovými obrubami vás zbavia slimákov úplne. Aj vtáky majú radi sladké plody jahôd. Proti nim sú najúčinnejšie siete natiahnuté nad jahodami.  Pri chorobách jahôd, okamžite odstráňte napadnuté časti rastliny aby sa choroba nešírila ďalej. Dodržiavajte rotáciu rastlín v záhrade a jahody saďte vždy na iné miesto aby ste predchádzali infekcii.

Jahody v kuchyni

Jahody sú skvelým zdrojom vitamínu C a mnohých ďalších prospešných látok pre vaše telo. Ich chuť sa dobre snúbi s mätou, syrom, smotanou, mandľami či čokoládou. To je však len zlomok z možných spôsobov ich využitia. Výborne sa hodia do koláčov, džemov, omáčok, smoothies, šalátov alebo len tak samotné.

Jahody môžete uchovávať zmrazením, zaváraním prípadne sušením, a počas zimy si tak pripomínať túto nezameniteľnú chuť leta.

Jakub Durdík
Autor:
Jakub Durdík

Viac článkov od Jakub Durdík

Najčítanejšie články

Sledujte nás