10 najobľúbenejších mäsožravých rastlín na pestovanie
Vybrali sme najznámejšie mäsožravé rastliny, vhodné na pestovanie:
Mäsožravé rastliny patria k tým najfascinujúcejším vo svete botaniky. V prirodzenom prostredí ich môžeme nájsť na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy, pričom je známych viac ako 600 druhov rôznych veľkostí, tvarov a farieb, no jednu vlastnosť majú spoločnú: obývajú pôdy chudobné na živiny a preto si prostredníctvom evolúcie vyvinuli schopnosť loviť hmyz a dopĺňať si tak chýbajúce živiny. Využívajú na to rôzne mechanizmy vrátane lapacích pascí, lepkavých látok či dutín, z ktorých niet úniku a preto sú mäsožravé rastliny také nezvyčajné a zaujímavé.
Pestovanie mäsožravých rastlín v domácich podmienkach musí brat do úvahy, že väčšina druhov mäsožraviek rastie v prirodzenom prostredí na rašeliniskách, močiaroch či v slatinách a preto budú prospievať len vo vlhkom, priepustnom substráte chudobnom na živiny (rašelinník, rašelina, perlit, kokosové vlákno a iné) a nie v klasickom záhradníckom substráte či v pôde bohatej na kompost či hnojivá.
V nasledujúcom výbere nájdete mäsožravé rastliny, ktoré nie sú vo väčšine prípadov náročné na starostlivosť a ich pestovanie zvládne s trochou snahy každý. Užite si výber:
1. Mucholapka Dionaea muscipula
Náš výber mäsožravých rastlín nezačíname mucholapkou náhodou. Je to určite najznámejšia mäsožravá rastlina, ktorá navyše loví hmyz jedinečným, rýchlym pohybom – zovretím listovej rozety, ktorá uväzní lezúci či lietavý hmyz a následne zabezpečí jeho rozklad a trávenie. Rýchly zvierací mechanizmus mucholapky spustí podráždenie viacerých chĺpkov na vnútornej strane listovej rozety/pasce v krátkom časovom rozmedzí. Dosiaľ je známy len jeden pôvodný druh mucholapky (Dionaea muscipula), ktorý sa vo voľnej prírode vyskytuje len v Južnej Karolíne v USA, no vďaka jej popularite pestovatelia vyšľachtili viacero jej kultivarov rôznych farieb a veľkostí. Mucholapka nie je náročná ani na pestovanie, no vyžaduje si vlhký, kyslý substrát chudobný na živiny (napr. rašelinu) a dostatok svetla. Tejto mäsožravej rastline tiež prospieva zimovanie v tmavšom a chladnejšom prostredí (5 – 10 °C) a naopak jej neprospieva ak má počas zimy menej svetla a zároveň ostane v teplej miestnosti.
Veľkosť: 5 - 12 cm výška aj šírka (podľa kultivaru)
Podmienky pestovania: vlhký, málo výživný substrát (rašelina) a plné slnko
Náročnosť na pestovanie: nízka
2. Krčiažnik Nepenthes
Krčiažniky dostali názov podľa vázovitého tvaru ich listových pascí, v ktorých si vytvárajú špeciálnu tekutinu slúžiacu na utopenie koristi (aj väčšie druhy hmyzu). Okraje a steny krčaha/pasce sú klzké, takže hmyz do nich rýchlo spadne a už nevylezie a nad krčahom je pokrievka, ktorá slúži ako dáždnik, aby do tekutiny nenapršala voda. Na dne každej pasce zároveň prebieha pomalé trávenie koristi. Zatiaľ je známych 170 druhov rodu krčiažnik, a väčšina sa vyskytuje v tropických častiach Juhovýchodnej Ázie (Indonézia, Malajzia, Borneo, India, atď.). Najčastejšie sú to lianovité rastliny, dobre prispôsobené na život vo vlhkom prostredí dažďových pralesov. Ako izbové rastliny sa pestujú najmä nenáročné druhy ako napríklad: Nepenthes Alata, Nepenthes Rafflesiana,Nepenthes Mirabilis,či mnohé hybridy ako napríklad Nepenthes x ventrata, Nepenthes x Bloody Mary, Nepenthes x Mixta a mnohé ďalšie. Tieto mäsožravé rastliny sú dostupné v rôznych tvaroch a farbách.
Veľkosť: 4 a viac cm výška aj šírka (podľa druhu a kultivaru)
Podmienky pestovania: slnečné stanovisko s nepriamym svetlom, vhodným, priepustným substrátom je rašelinník zmiešaný s perlitom (1:1), pravidelná zálievka, rastline prospieva vlhkejší vzduch alebo rosenie
Náročnosť na pestovanie: nízka
3. Tučnica Pinguicula
Epicentrom výskytu tučnice vo voľnej prírode sú vlhké tropické a subtropické časti Strednej Ameriky, no zopár druhov pochádza aj z ostatných kontinentov sveta. Tučnica loví drobný hmyz pomocou lepkavých listov, ktorými svoju korisť aj trávi a nahrádza si tak nedostatok živín vo svojom prostredí. Jednotlivé druhy týchto mäsožravých rastlín sú značne rozdielne tvarmi, veľkosťami či farbami. Niektoré tučnice vytvárajú veľké rozety širokých listov dosahujúce až 20 cm zatiaľ čo iné druhy sú drobné. Zriedkavejšie môžu tučnice vytvárať aj úzke vzpriamené listy. Ešte väčšia rozmanitosť je v kvetoch jednotlivých druhov tučníc, z ktorých niektoré pripomínajú orchidey. Pestovanie týchto mäsožravých rastlín nie je náročné, no na rozdiel od väčšiny mäsožraviek, tučnica nemá rada neustále premočenú pôdu, ktorá jej spôsobuje hnilobu koreňov.
Veľkosť: 3 – 20 cm šírka a 5 – 15 cm výška (podľa druhu a kultivaru)
Podmienky pestovania: slnečné stanovisko s nepriamym svetlom (znesie aj priame ranné slnko), vhodným, priepustným substrátom je rašelinník zmiešaný s perlitom (1:2), pravidelná zálievka
Náročnosť na pestovanie: nízka
4. Rosička Drosera
Rosičky sú také úžasné ako len mäsožravé rastliny môžu byť. Známych je zhruba 200 druhov pochádzajúcich zo všetkých kontinentov okrem Antarktídy, pričom sú známe bohatou diverzitou tvarov, veľkostí a farieb. Rosičky lovia svoju korisť (hmyz) pomocou špeciálnych tyčiniek pokrývajúcich ich listy. Na konci tyčiniek produkuje rastlina lepkavú tekutinu na ktorú sa hmyz nalepí, rastlina korisť tyčinkami a listom pomaly ovinie a začne z nej absorbovať živiny. Tieto atraktívne, exoticky vyzerajúce mäsožravé rastliny nie sú prekvapivo náročné na starostlivosť a ich pestovanie zvládne každý. Pestovateľsky nenáročné sú napríklad druhy Drosera capensis, Drosera aliciae, Drosera spatulata, Drosera multifidi, Drosera scorpiodes, Drosera regia a mnohé iné.
Veľkosť: 5 - 15 cm výška aj šírka (podľa druhu a kultivaru)
Podmienky pestovania: Slnečné stanovisko s nepriamym svetlom, ideálnym substrátom je rašelina zmiešaná s perlitom (1:1), substrát udržiavame neustále vlhký a používame mäkkú vodu.
Náročnosť na pestovanie: nízka
5. Bublinatka Utricularia
Bublinatka je pomenovaná podľa mechúrikov/bubliniek, ktorými loví svoju korisť. Bublinatky sú väčšinou vodné alebo močiarne rastliny, ktoré prosperujú vo vlhkých oblastiach s pôdou chudobnou na živiny. Tieto fascinujúce mäsožravé rastliny môžeme nájsť na všetkých kontinentoch a vo všetkých teplotných pásmach okrem suchých oblastí sveta. Mechúriky, ktorými bublinatky lovia svoju korisť patria medzi najdômyselnejšie štruktúry v celom rastlinnom svete. Tieto výnimočné pasce majú priemer 0,2 až 1,2 cm a lovia drobný vodný hmyz tak, že podráždenie drobných chĺpkov na mechúriku hmyzom otvorí poklop a vplyvom podtlaku sa nasaje hmyz aj s vodou do mechúrika, ktorý sa v priebehu pár milisekúnd uzavrie. Viaceré druhy týchto mäsožravých rastlín sa môžu celoročne pestovať ako vodné rastliny v rybníkoch, jazierkach a prírodných bazénoch (napr. Utricularia gibba, Utricularia vulgaris), kde počas sezóny vytvárajú husté porasty a počas leta ponúkajú aj atraktívne kvitnutie, zatiaľ čo teplomilnejšie druhy (napr. Utricularia graminifolia) môžu byť zaujímavými akváriovými rastlinami.
Veľkosť: 10 – 45 cm výška (podľa druhu a kultivaru)
Podmienky pestovania: slnečné stanovisko, ideálnym substrátom je s drobný riečny štrk/piesok, substrát udržiavame neustále pod vodou, prípadne premočený a používame mäkkú vodu.
Náročnosť na pestovanie: nízka
6. Darlingtónia Kalifornská Darlingtonia californica
Táto mäsožravá rastlina pochádza zo severnej Kalifornie a Oregonu, kde väčšinou obýva rašeliniská s chladnou tečúcou vodou a vlhkejším podnebím pacifického pobrežia. Darlingtónia vábi vôňou hmyz, ktorý vylezie do otvoru vo vrchnej časti trubicovitého listu a následne spadne na jeho dno, kde zahynie a je pomaly strávený. Darlingtónia kalifornská je endemit, ktorý si vyžaduje špecifické podmienky a preto je vhodná pre pokročilejších pestovateľov. Tento druh mäsožravých rastlín je háklivý najmä na prehriatie koreňovej sústavy (nad 25°C) a preto si táto mäsožravá rastlina vyžaduje pri interiérovom pestovaní zvláštnu starostlivosť. Darlingtóniu je možné pestovať celoročne aj v exteriéri – v rašelinisku, pričom cez zimu je vhodné rastlinu zatepliť čečinou alebo senom.
Veľkosť: 20 – 80 cm výška
Podmienky pestovania: Slnko až polotieň, pri pestovaní v interiéri je potrebný vzdušný substrát (napr. rašelinník) a chladenie koreňov pravidelnou zálievkou chladnou vodou. Rastline prospieva nočný pokles teplôt na 10 – 15 °C.
Náročnosť na pestovanie: vysoká
7. Saracénia Sarracenia
Tento rod mäsožravých rastlín pochádza zo Severnej Ameriky a jednotlivé druhy sa vyskytujú od Floridy na juhu USA až po juhovýchod Kanady, kde obýva mokré rašeliniská a močiare. Saracénia loví hmyz podobne ako väčšina mäsožravých rastlín do dutého listu v tvare úzkej vázy v ktorej je tekutina. Hmyz z nádoby nedokáže uniknúť, uhynie a pri rozklade poskytne saracénii potrebné živiny. Väčšina zo známych 11 druhov sú subtropické rastliny, ktoré je možné pestovať ako izbové rastliny, no druh Sarracenia purpurea je možné pestovať celoročne v exteriéri – v rašelinisku, prípadne na okraji jazierka (základňa rastliny musí byť nad vodnou hladinou)
Veľkosť: 10 – 70 cm (podľa druhu a kultivaru)
Podmienky pestovania: slnečné stanovisko, vhodným substrátom je zmes rašeliny a perlitu/riečneho štrku (1:1), pri pestovaní v kvetináči je nutné substrát udržiavať neustále mokrý a používať pritom mäkkú vodu. Rastline prospieva exteriér a zimovanie pri teplotách pod 10°C
Náročnosť na pestovanie: nízka až stredná
8. Brocchinia reducta
Brocchinia reducta je jedným z mäsožravých druhov bromélií. Pochádza z tropických častí Južnej Ameriky, kde obýva pôdy chudobné na živiny. Jej úzke a vysoké, vzpriamené listy vytvárajú lievikovitú pascu s tekutinou do ktorej z času na čas spadne hmyz a po klzkých listoch sa už nedokáže dostať von. Rastlina následne vstrebe živiny z rozkladajúcej sa koristi. Pestovanie týchto mäsožravých rastlín nie je náročné, no vyžaduje si slnečné stanovisko (najmä počas zimy). Tejto mäsožravke prospieva letnenie na slnečnom stanovisku a priepustný substrát.
Veľkosť: 10 – 30 cm
Podmienky pestovania: slnečné stanovisko počas zimy a letnenie v exteriéri na slnečnom mieste, vhodným, priepustným substrátom je zmes rašelinníka a perlitu (1:1), pravidelná zálievka mäkkou vodou (brocchinia má rada vlhkú no nie trvale podmočenú pôdu) a trochu vody je potrebné naliať aj do pasce/stredu rastliny.
Náročnosť na pestovanie: nízka
9. Cephalotus follicularis
Táto mäsožravá rastlina pochádza z juhozápadného cípu Austrálie, kde rastie blízko pobrežia na vlhkých rašeliniskách, chudobných na živiny. Vytvára typické listové pasce na hmyz vo veľkosti palca a v tvare črievičky, ktoré sú sfarbené v odtieňoch zelenej, červenej, fialovej až čiernej. Z pestovateľského hľadiska patrí cephalotus medzi náročnejšie rastliny a v našich podmienkach sa môže pestovať len ako izbová rastlina. Táto mäsožravka je náročná na správnu teplotu vzduchu. Nemá rada horúčavy nad 32 ° C a naopak jej prospieva pravidelný pokles nočnej teploty pod 20 °C. Cephalotus prekonáva vo svojom prirodzenom prostredí aj zimné obdobie s miernymi mrazmi, takže mu prospieva zimovanie s nižšími teplotami 0 až 10 °C a prirodzeným množstvom svetla počas zimy.
Veľkosť: do 10 cm
Podmienky pestovania: slnečné stanovisko s nepriamym svetlom, vhodným, priepustným substrátom je zmes rašelinníka a perlitu (1:1), pravidelná zálievka mäkkou vodou (cephalotus má rád vlhkú no nie trvale premočenú pôdu).
Náročnosť na pestovanie: stredná
10. Heliamfora Heliamphora
Tak ako väčšina mäsožravých rastlín, aj heliamfora loví hmyz do pohárovitých listov. Väčšina druhov Heliamfor pochádza z vrcholov stolových hôr vo Venezuele, a ďalšie sa vo voľnej prírode vyskytujú na viacerých miestach Centrálnej a Južnej Ameriky. Horné okraje listových pascí sú väčšinou sfarbené do odtieňov červenej, čo vytvára zaujímavú textúru, pretože heliamfora sa vegetatívne rozmnožuje do priestoru a vyvára veľké spoločenstvá. Táto mäsožravá rastlina je zaujímavá aj produkciou zvončekovitých kvetov na dlhých stonkách a sladkastou vôňou. Pestovanie týchto mäsožravých rastlín je určené skôr pre pokročilejších pestovateľov, pretože heliamfory sú náchylné na prudké zmeny vlhkosti vzduchu a teploty. Prospieva im vyššia vlhkosť vzduchu no navyknú si aj na suchší vzduch ak budú mať stabilnú teplotu okolo 20 °C bez veľkých výkyvov medzi dňom a nocou. Prekáža im aj náhle zvýšenie teploty pôsobením ostrého, priameho slnka za oknom a preto viac preferujú miesta bez prievanu a s dostatkom nepriameho svetla.
Veľkosť: 10 až 30 cm (podľa druhu a kultivaru)
Podmienky pestovania: slnečné stanovisko s nepriamym svetlom, vhodným, priepustným substrátom je rašelinník, pravidelná zálievka mäkkou vodou (heliamfora nemá rada trvale podmočenú pôdu), rastline prospieva stabilná vlhkosť a teplota (16 – 25 °C).
Náročnosť na pestovanie: stredná
Užitočné informácie:
1. Prehľadný zoznam záhradníctiev a kvetinárstiev: záhradníctva a kvetinárstva
2. Výber kvitnúcich izbových rastlín: 12 najkrajších kvitnúcich izbových rastlín
Použité zdroje: carnivorousplantnursery.com, growcarnivorousplants.com
